Malý princ / あのときの王子くん — w językach słowackim i japońskim. Strona 7

Słowacko-japońska dwujęzyczna książka

Antoine de Saint-Exupéry

Malý princ

アントワーヌ・ド・サン=テグジュペリ

あのときの王子くん

Ale po krátkej úvahe dodal:

でも、じっくりかんがえてみて、こうつけくわえた。

— Čo znamená skrotiť?

「〈なつける〉って、どういうこと?」

— Ty nie si odtiaľto, — povedala líška, — čo tu hľadáš?

「このあたりのひとじゃないね。」とキツネがいった。「なにかさがしてるの?」

— Hľadám ľudí, — odpovedal Malý princ. — Čo znamená skrotiť?

「ひとをさがしてる。」と王子くんはいった。「〈なつける〉って、どういうこと?」

— Ľudia, — povedala líška, — majú pušky a poľujú. Je to veľmi nepríjemné! Chovajú aj sliepky. Je to ich jediná prednosť. Hľadáš sliepky?

「ひと。」とキツネがいった。「あいつら、てっぽうをもって、かりをする。いいめいわくだよ! ニワトリもかってるけど、それだけがあいつらのとりえなんだ。ニワトリはさがしてる?」

— Nie, — odpovedal Malý princ. — Hľadám priateľov. Čo znamená skrotiť?

「ううん。」と王子くんはいった。「友だちをさがしてる。〈なつける〉って、どういうこと?」

— Je to už takmer zabudnutá vec, — povedala líška. — Znamená to vytvoriť putá.

「もうだれもわすれちゃったけど、」とキツネはいう。「〈きずなをつくる〉ってことだよ……」

— Vytvoriť putá?

「きずなをつくる?」

— Pravdaže, — povedala líška. — Ty si pre mňa zatiaľ len malý chlapec podobný stotisícom malých chlapcov. A nepotrebujem ťa. A ani ty ma nepotrebuješ. Ja som pre teba líška podobná stotisícom líšok. No ak si ma skrotíš, budeme jeden druhého potrebovať. Budeš pre mňa jediný na svete. Ja budem pre teba jediná na svete…

「そうなんだ。」とキツネはいう。「おいらにしてみりゃ、きみはほかのおとこの子10まんにんと、なんのかわりもない。きみがいなきゃダメだってこともない。きみだって、おいらがいなきゃダメだってことも、たぶんない。きみにしてみりゃ、おいらはほかのキツネ10まんびきと、なんのかわりもないから。でも、きみがおいらをなつけたら、おいらたちはおたがい、あいてにいてほしい、っておもうようになる。きみは、おいらにとって、せかいにひとりだけになる。おいらも、きみにとって、せかいで1ぴきだけになる……」

— Začínam rozumieť, — povedal Malý princ. — Jestvuje jedna kvetina… myslím, že si ma skrotila…

「わかってきた。」と王子くんはいった。「いちりんの花があるんだけど……あの子は、ぼくをなつけたんだとおもう……」

— To je možné, — poznamenala líška. — Na Zemi sa dá všeličo zažiť…

「かもね。」とキツネはいった。「ちきゅうじゃ、どんなことだっておこるから……」

— Och, to nie je na Zemi! — povedal Malý princ.

「えっ! ちきゅうの話じゃないよ。」と王子くんはいった。

Zdalo sa, že to v líške vzbudilo veľký záujem.

キツネはとってもふしぎがった。

— Na nejakej inej planéte?

「ちがう星の話?」

— Áno.

「うん。」

— Sú na tej planéte poľovníci?

「その星、かりうどはいる?」

— Nie.

「いない。」

— To je zaujímavé! A sliepky?

「いいねえ! ニワトリは?」

— Nie.

「いない。」

— Nič nie je dokonalé, — vzdychla si líška.

「そううまくはいかないか。」とキツネはためいきをついた。

Ale vrátila sa k svojej myšlienke:

さて、キツネはもとの話にもどって、

Môj život je jednotvárny. Poľujem na sliepky a ľudia poľujú na mňa. Všetky sliepky sú si podobné a všetci ľudia sa navzájom podobajú. Tak sa trochu nudím. No ak si ma skrotíš, môj život bude akoby ožiarený slnkom. Spoznám zvuk krokov, ktorý bude iný ako všetky ostatné. Tie ostatné kroky ma zaháňajú pod zem. Tie tvoje ma privolajú z nory ako nejaká hudba.

「おいらのまいにち、いつもおなじことのくりかえし。おいらはニワトリをおいかけ、ひとはおいらをおいかける。ニワトリはどれもみんなおんなじだし、ひとだってだれもみんなおんなじ。だから、おいら、ちょっとうんざりしてる。でも、きみがおいらをなつけるんなら、おいらのまいにちは、ひかりがあふれたみたいになる。おいらは、ある足音を、ほかのどんなやつとも聞きわけられるようになる。ほかの音なら、おいら穴あなぐらのなかにかくれるけど、きみの音だったら、はやされたみたいに、穴ぐらからとんででていく。

A potom, pozri! Vidíš tamtie obilné polia? Ja chlieb nejem. Obilie je pre mňa zbytočné. Obilné polia mi nič nepripomínajú. A to je smutné! Ale ty máš zlaté vlasy. Bude to teda skvelé, keď si ma skrotíš! Zlaté obilie mi ťa bude pripomínať. A ja budem mať rada šumenie vetra v obilí…

それから、ほら! あのむこうの小むぎばたけ、見える? おいらはパンをたべないから、小むぎってどうでもいいものなんだ。小むぎばたけを見ても、なんにもかんじない。それって、なんかせつない! でも、きみのかみの毛って、こがね色。だから、小むぎばたけは、すっごくいいものにかわるんだ、きみがおいらをなつけたら、だけど! 小むぎはこがね色だから、おいらはきみのことを思いだすよ。そうやって、おいらは小むぎにかこまれて、風の音をよく聞くようになる……」

Líška zmĺkla a nadlho sa zahľadela na Malého princa.

キツネはだんまりして、王子くんをじっと見つめて、

— Prosím ťa… skroť si ma! — povedala.

「おねがい……おいらをなつけておくれ!」といった。

— Veľmi rád, — odpovedal Malý princ, — ale nemám veľa času. Musím si nájsť priateľov a spoznať veľa vecí.

「よろこんで。」と王子くんはへんじをした。「でもあんまりじかんがないんだ。友だちを見つけて、たくさんのことを知らなきゃなんない。」

— Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, — poveda— la líška. — Ľudia už nemajú čas, aby niečo spoznávali. Kupujú si u obchodníkov celkom nové veci. Ale pretože nejestvujú obchodníci, čo by predávali priateľov, ľudia už priateľov nemajú. Ak chceš mať priateľa, skroť si ma!

「自分のなつけたものしか、わからないよ。」とキツネはいった。「ひとは、ひまがぜんぜんないから、なんにもわからない。ものうりのところで、できあがったものだけをかうんだ。でも、友だちをうるやつなんて、どこにもいないから、ひとには、友だちってものがちっともいない。友だちがほしいなら、おいらをなつけてくれ!」

— Čo mám urobiť? — spýtal sa Malý princ.

「なにをすればいいの?」と王子くんはいった。

— Musíš byť veľmi trpezlivý, — odpovedala líška. — Najprv si sadneš do trávy trochu ďalej odo mňa, asi tak to. Ja sa budem na teba pozerať kútikmi očí, a ty nebudeš nič vravieť. Reč je prameňom nedorozumení. Ale každý deň si budeš môcť sadnúť trochu bližšie.

「気ながにやらなきゃいけない。」とキツネはこたえる。「まずは、おいらからちょっとはなれたところにすわる。たとえば、その草むらにね。おいらはきみをよこ目で見て、きみはなにもしゃべらない。ことばは、すれちがいのもとなんだ。でも、1日、1日、ちょっとずつそばにすわってもいいようになる……」

Na druhý deň prišiel Malý princ zasa.

あくる日、王子くんはまたやってきた。

— Bolo by lepšie, keby si prichádzal v tú istú hodinu, — povedala líška. — Ak napríklad prídeš o štvrtej popoludní, už od tretej začnem byť šťastná. Čím väčšmi čas pokročí, tým budem šťastnejšia. O štvrtej už budem vzrušená a nepokojná; Ak chceš mať priateľa, skroť si ma! objavím cenu šťastia! No ak budeš chodiť hocikedy, nebudem nikdy vedieť, na ktorú hodinu si mám pristrojiť srdce… Je potrebné zachovávať isté zvyky.

「おんなじじかんに、来たほうがいいよ。」とキツネはいった。「そうだね、きみがごごの4じに来るなら、3じにはもう、おいら、うきうきしてくる。それからじかんがどんどんすすむと、ますますうきうきしてるおいらがいて、4じになるころには、ただもう、そわそわどきどき。そうやって、おいらは、しあわせをかみしめるんだ! でも、でたらめなじかんにくるなら、いつ心をおめかししていいんだか、わからない……きまりごとがいるんだよ。」

— Čo je to zvyk? — spýtal sa Malý princ.

「きまりごとって、なに?」と王子くんはいった。

— Aj to je čosi, na čo sa veľmi zabúda, — povedala líška. — Je to niečo, čo odlišuje jeden deň od ostatných dní, jednu hodinu od ostatných hodín. Napríklad aj moji poľovníci majú jeden zvyk. Vo štvrtok tancujú s dedinskými dievčencami. A tak je štvrtok nádherný deň! Chodím sa vtedy prechádzať až do vinice. Keby poľovníci tancovali hocikedy, všetky dni by sa navzájom podobali a ja by som nemala prázdniny.

「これもだれもわすれちゃったけど、」とキツネはいう。「1日をほかの1日と、1じかんをほかの1じかんと、べつのものにしてしまうもののことなんだ。たとえば、おいらをねらうかりうどにも、きまりごとがある。あいつら、木ようは村のむすめとダンスをするんだ。だから、木ようはすっごくいい日! おいらはブドウばたけまでぶらぶらあるいていく。もし、かりうどがじかんをきめずにダンスしてたら、どの日もみんなおんなじようになって、おいらの心やすまる日がすこしもなくなる。」

Tak si Malý princ skrotil líšku. A keď sa priblížila hodina odchodu, líška povedala:

こんなふうにして、王子くんはキツネをなつけた。そして、そろそろ行かなきゃならなくなった。

— Ach! Budem plakať…

「はあ。」とキツネはいった。「……なみだがでちゃう。」

— Je to tvoja vina, — povedal Malý princ, — neželal som ti nič zlé, ale ty si chcela, aby som si ťa skrotil…

「きみのせいだよ。」と王子くんはいった。「ぼくは、つらいのはぜったいいやなんだ。でも、きみは、ぼくになつけてほしかったんでしょ……」

— Pravdaže, — povedala líška.

「そうだよ。」とキツネはいった。

— Ale ty budeš plakať! — povedal Malý princ.

「でも、いまにもなきそうじゃないか!」と王子くんはいった。

— Pravdaže, — povedala líška.

「そうだよ。」とキツネはいった。

— Teda z toho nebudeš mať nič!

「じゃあ、きみにはなんのいいこともないじゃない!」

— Budem, — povedala líška, — vďaka farbe obilia.

「いいことはあったよ。」とキツネはいった。「小むぎの色のおかげで。」

Potom dodala:

それからこうつづけた。

— Choď sa ešte raz pozrieť na ruže. Pochopíš, že tá tvoja je jediná na svete. Vrátiš sa ku mne, aby si mi dal zbohom, a ja ti darujem tajomstvo.

「バラの庭に行ってみなよ。きみの花が、せかいにひとつだけってことがわかるはず。おいらにさよならをいいにもどってきたら、ひみつをひとつおしえてあげる。」

Malý princ sa šiel znova pozrieť na ruže.

王子くんは、またバラの庭に行った。

— Vy sa na moju ružu vôbec nepodobáte, vy ešte nie ste nič, — povedal im. — Nikto si vás neskrotil a vy ste si neskrotili nikoho. Ste také, ako bola moja líška. Bola iba líškou, čo sa podobala stotisícom ostatných líšok. Ale ja som si z nej urobil priateľku a teraz je jediná na svete.

「きみたちは、ぼくのバラとはちっともにていない。きみたちは、まだなんでもない。」と、その子はたくさんのバラにいった。「だれもきみたちをなつけてないし、きみたちもだれひとりなつけていない。きみたちは、であったときのぼくのキツネとおんなじ。あの子は、ほかのキツネ10まんびきと、なんのかわりもなかった。でも、ぼくがあの子を友だちにしたから、もういまでは、あの子はせかいにただ1ぴきだけ。」

A ruže boli veľmi zarazené.

するとたくさんのバラは、ばつがわるそうにした。

— Ste krásne, ale ste prázdne, — povedal im ešte. — Nemožno pre vás zomrieť. Prirodzene, obyčajný okoloidúci by si myslel, že moja ruža sa vám podobá. Ale ona jediná je dôležitejšia ako vy všetky, pretože práve ju som polieval. Pretože ju som dával pod sklený zvon. Pretože ju som chránil zástenou. Pretože jej som pozabíjal húsenice (okrem dvoch alebo troch, z ktorých majú byť motýle). Pretože ju som počúval, ako sa žaluje alebo vystatuje, alebo dokonca ako niekedy mlčí. Pretože je to moja ruža.

「きみたちはきれいだけど、からっぽだ。」と、その子はつづける。「きみたちのために死ぬことなんてできない。もちろん、ぼくの花だって、ふつうにとおりすがったひとから見れば、きみたちとおんなじなんだとおもう。でも、あの子はいるだけで、きみたちぜんぶよりも、だいじなんだ。だって、ぼくが水をやったのは、あの子。だって、ぼくがガラスのおおいに入れたのは、あの子。だって、ぼくがついたてでまもったのは、あの子。だって、ぼくが毛虫をつぶしてやったのも(2、3びき、チョウチョにするためにのこしたけど)、あの子。だって、ぼくが、もんくとか、じまんとか、たまにだんまりだってきいてやったのは、あの子なんだ。だって、あの子はぼくのバラなんだもん。」

A vrátil sa k líške.

それから、その子はキツネのところへもどってきた。

— Zbohom, — povedal.

「さようなら。」と、その子がいうと……

— Zbohom, — povedala líška. — Tu je moje tajomstvo. Je veľmi jednoduché: dobre vidíme iba srdcom. To hlavné je očiam neviditeľné.

「さようなら。」とキツネがいった。「おいらのひみつだけど、すっごくかんたんなことなんだ。心でなくちゃ、よく見えない。もののなかみは、目では見えない、ってこと。」

— To hlavné je očiam neviditeľné, — opakoval Malý princ, aby si to zapamätal.

「もののなかみは、目では見えない。」と、王子くんはもういちどくりかえした。わすれないように。

— Čas, ktorý si strácal pre svoju ružu, robí tvoju ružu takou dôležitou.

「バラのためになくしたじかんが、きみのバラをそんなにもだいじなものにしたんだ。」

— Čas, ktorý som strácal pre svoju ružu… — opakoval Malý princ, aby si to zapamätal.

「バラのためになくしたじかん……」と、王子くんはいった。わすれないように。

— Ľudia zabudli na túto pravdu, — povedala líška. — Ale ty na ňu nesmieš zabudnúť. Ty budeš navždy zodpovedný za všetko, čo si skrotíš. Si zodpovedný za svoju ružu…

「ひとは、ほんとのことを、わすれてしまった。」とキツネはいった。「でも、きみはわすれちゃいけない。きみは、じぶんのなつけたものに、いつでもなにかをかえさなくちゃいけない。きみは、きみのバラに、なにかをかえすんだ……」

— Som zodpovedný za svoju ružu… — opakoval Malý princ, aby si to zapamätal.

「ぼくは、ぼくのバラになにかをかえす……」と、王子くんはもういちどくりかえした。わすれないように。

XXII

22

— Dobrý deň, — povedal Malý princ.

「こんにちは。」と王子くんがいうと、

— Dobrý deň, — povedal výhybkár.

「こんにちは。」とポイントがかりがいった。

— Čo tu robíš? — spýtal sa Malý princ.

「ここでなにしてるの?」と王子くんがいうと、

— Rozdeľujem cestujúcich po tisícových skupinách, — povedal výhybkár. — Vypravujem vlaky, čo ich odvážajú raz napravo, raz naľavo.

「おきゃくを1000にんずつわけてるんだ。」とポイントがかりがいった。「きかんしゃにおきゃくがのってて、そいつをおまえは右だ、おまえは左だって、やってくんだよ。」

A vysvietený rýchlik, duniac ako hrom, otriasol výhybkárovou búdkou.

すると、きかんしゃが、ぴかっ、びゅん、かみなりみたいに、ごろごろごろ。ポイントがかりのいるたてものがゆれた。

— Veľmi sa ponáhľajú, — povedal Malý princ. — Čo hľadajú?

「ずいぶんいそいでるね。」と王子くんはいった。「なにかさがしてるの?」

— Ani človek na rušni to nevie, — odpovedal výhybkár.

「それは、うごかしてるやつだって、わからんよ。」とポイントがかりはいった。

A v opačnom smere zadunel druhý vysvietený rýchlik.

すると、こんどはぎゃくむきに、ぴかっ、びゅん、ごろごろごろ。

— Už sa vracajú? — spýtal sa Malý princ.

「もうもどってきたの?」と王子くんがきくと……

— To nie sú tí istí, — povedal výhybkár. — Vymieňajú sa.

「おんなじのじゃないよ。」とポイントがかりがいった。「いれかえだ。」

— Neboli spokojní tam, kde boli?

「じぶんのいるところが気にいらないの?」

— Človek nikdy nie je spokojný tam, kde je, — povedal výhybkár.

「ひとは、じぶんのいるところが、ぜったい気にいらないんだ。」とポイントがかりがいった。

Vtom ako hrom zadunel tretí vysvietený rýchlik.

すると、またまた、ぴかっ、びゅん、ごろごろごろ。

— Idú za tými prvými cestujúcimi? — spýtal sa Malý princ.

「さっきのおきゃくをおいかけてるの?」と王子くんはきいた。

— Nejdú vôbec za ničím, — povedal výhybkár. — Spia tam vnútri, alebo poriadne zívajú. Len deti si pritískajú nos na okenné tabuľky.

「だれもおっかけてなんかないよ。」とポイントがかりはいった。「なかでねてるか、あくびをしてる。子どもたちだけが、まどガラスに鼻をおしつけてる。」

— Len deti vedia, čo hľadajú, — povedal Malý princ. — Strácajú čas pre handrovú bábiku, ona sa stáva pre ne veľmi dôležitá, a keď im ju niekto vezme, plačú…

「子どもだけが、じぶんのさがしものがわかってるんだね。」と王子くんはいった。「パッチワークのにんぎょうにじかんをなくして、それがだいじなものになって、だからそれをとりあげたら、ないちゃうんだ……」

— Majú šťastie, — povedal výhybkár.

「うらやましいよ。」とポイントがかりはいった。

XXIII

23

— Dobrý deň, — povedal Malý princ.

「こんにちは。」と、王子くんがいうと、

— Dobrý deň, — povedal obchodník.

「こんにちは。」と、ものうりがいった。

Bol to obchodník, čo predával vylepšené pilulky proti smädu. Stačilo raz za týždeň jednu zhltnúť, a človek nepociťoval potrebu napiť sa.

ものうりはクスリをうっていた。そのクスリは、のどのからからをおさえるようにできていて、1しゅうかんにひとつぶで、もう、のみたいっておもわなくなるんだ。

— Prečo to predávaš? — spýtal sa Malý princ.

「どうして、そんなのをうるの?」と王子くんはいった。

— Je to veľká úspora času, — odpovedal obchodník. — Vypočítali to odborníci. Ušetrí sa päťdesiattri minút za týždeň.

「むだなじかんをはぶけるからだ。」と、ものうりはいった。「はかせがかぞえたんだけど、1しゅうかんに53ぷんもむだがはぶける。」

— A čo sa urobí s tými päťdesiatimi tromi minútami?

「その53ぷんをどうするの?」

— Každý si s nimi urobí, čo chce…

「したいことをするんだ……」

— Keby som ja mal premárniť päťdesiattri minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke…

王子くんはかんがえる。『ぼく、53ぷんもじゆうになるんなら、ゆっくりゆーっくり、水くみ場にあるいていくんだけど……』

XXIV

24

Bolo to ôsmeho dňa po mojej nehode na púšti, a keď som počúval príbeh o obchodníkovi, pil som poslednú kvapku zo svojej zásoby vody.

おかしくなって、さばくに下りてから、8日め。ぼくは、ものうりの話をききながら、ほんのすこしだけのこっていた水を、ぐいとのみほした。

— Ach, — povedal som Malému princovi, — tvoje spomienky sú veľmi pekné, ale ja som ešte neopravil lietadlo, nemám už čo piť, a takisto by som bol šťastný, keby som mohol celkom pomaličky kráčať k nejakej studničke!

「へえ!」と、ぼくは王子くんにいった。「たいへんけっこうな思いで話だけど、まだひこうきがなおってないし、もう、のむものもない。ぼくも、ゆっくりゆーっくり水くみ場にあるいていけると、うれしいんだけど!」

— Moja priateľka líška… — povedal mi.

「友だちのキツネが……」と、その子がいったけど、

— Chlapček môj, už nejde viac o líšku!

「いいかい、ぼうや。もうキツネの話をしてるばあいじゃないんだ!」

— Prečo?

「どうして?」

— Pretože čoskoro umrieme od smädu…

「のどがからからで、もうすぐ死んじゃうんだよ……」

Nepochopil moju námietku a povedal mi:

その子は、ぼくのいいぶんがわからなくて、こういった。

— Je dobre, že sme mali priateľa, aj keď máme zomrieť. Ja som veľmi rád, že som mal priateľku líšku…

「友だちになるっていいことなんだよ、死んじゃうにしても。ぼく、キツネと友だちになれてすっごくうれしくて……」

„Nevie odhadnúť nebezpečenstvo,“ vravel som si. „Nikdy necíti ani hlad, ani smäd. Stačí mu trochu slnka…“

ぼくはかんがえた。『この子、あぶないってことに気づいてない。はらぺこにも、からからにも、ぜったいならないんだ。ちょっとお日さまがあれば、それでじゅうぶん……』

Ale on na mňa pozrel a odpovedal na moju myšlienku:

ところが、その子はぼくを見つめて、そのかんがえにへんじをしたんだ。

— Aj ja som smädný… pohľadajme studňu…

「ぼくだって、のどはからからだよ……井戸いどをさがそう……」

Hodil som unavene rukou: je nezmyselné hľadať naslepo studňu v nekonečnej púšti. A predsa sme sa vydali na cestu.

ぼくは、だるそうにからだをうごかした。井戸をさがすなんて、ばかばかしい。はてもしれない、このさばくで。それなのに、そう、ぼくたちはあるきだした。

Ako sme tak celé hodiny tíško kráčali, nastala noc a začali sa zažíhať hviezdy. Zazrel som ich ako vo sne, lebo som mal od smädu slabú horúčku. Slová Malého princa mi vírili v mysli.

ずーっと、だんまりあるいていくと、夜がおちて、星がぴかぴかしはじめた。ぼくは、とろんとしながら、星をながめた。のどがからからで、ぼうっとする。王子くんのことばがうかんでは、ぐるぐるまわる。

— Tak aj ty si smädný? — spýtal som sa ho.

「じゃあ、きみものどがからから?」と、ぼくはきいた。

Reklama