Malý princ / あのときの王子くん — w językach słowackim i japońskim. Strona 4

Słowacko-japońska dwujęzyczna książka

Antoine de Saint-Exupéry

Malý princ

アントワーヌ・ド・サン=テグジュペリ

あのときの王子くん

— Keby som prikázal niektorému generálovi, aby lietal z kvetiny na kvetinu ako motýľ, alebo aby napísal tragédiu, či aby sa premenil na morského vtáka, a ten generál by rozkaz nevykonal, kto by to zavinil, on, alebo ja?

「もし、しょうぐんに花から花へチョウチョみたいにとべ、であるとか、かなしい話を書け、であるとか、海鳥になれ、であるとかいいつけて、しょうぐんが、いわれたことをできなかったとしよう。なら、そいつか、この王か、どちらがまちがってると、そちはおもう?」

— Boli by ste to vy, — pevne odpovedal Malý princ.

「王さまのほうです。」と王子くんはきっぱりいった。

— Správne. Od každého treba žiadať len to, čo môže dať, — pokračoval kráľ. — Autorita sa zakladá predovšetkým na rozume. Ak prikážeš svojmu ľudu, aby sa šiel hodiť do mora, urobí revolúciu. Ja mám právo vyžadovať poslušnosť, pretože moje rozkazy sú rozumné.

「そのとおり。それぞれには、それぞれのできることをまかせねばならぬ。ものごとがわかって、はじめて力がある。もし、こくみんに海へとびこめといいつけようものなら、国がひっくりかえる。そのようにせよ、といってもいいのは、そもそも、ものごとをわきまえて、いいつけるからである。」

— A čo ten môj západ slnka? — pripomenul mu Malý princ, ktorý nikdy nezabúdal na otázku, keď ju už raz položil.

「じゃあ、ぼくの夕ぐれは?」と王子くんはせまった。なぜなら王子くん、いちどきいたことは、ぜったいにわすれない。

— Budeš mať ten svoj západ slnka. Vyžiadam si ho. Ale vo svojej vladárskej múdrosti počkám, kým budú priaznivé podmienky.

「そちの夕ぐれなら、見られるぞ。いいつけよう。だが、まとう。うまくおさめるためにも、いいころあいになるまでは。」

— A kedy to bude? — zaujímal sa Malý princ.

「それはいつ?」と王子くんはたずねる。

— Hm, hm! — zamumlal kráľ a najprv nazrel do hrubé ho kalendára. — Hm, hm, bude to asi… asi… bude to dnes večer asi o tri štvrte na osem. A uvidíš, ako presne sa plnia moje príkazy.

「むむむ!」と王さまはいって、ぶあつい〈こよみ〉をしらべた。「むむむ! そうだな……だい……たい……ごご7じ40ぷんくらいである! さすれば、いうとおりになるのがわかるだろう。」

Malý princ zívol. Ľutoval, že prišiel o západ slnka. A už sa aj trochu nudil.

王子くんはあくびをした。夕ぐれにあえなくて、ざんねんだった。それに、ちょっともううんざりだった。

— Nemám tu už čo robiť, — povedal kráľovi. — Idem za sa ďalej!

「ここですることは、もうないから。」と王子くんは王さまにいった。「そろそろ行くよ!」

— Neodchádzaj, — povedal kráľ, veď bol taký pyšný, že má poddaného. — Neodchádzaj, vymenúvam ťa za ministra!

「行ってはならん。」と王さまはいった。けらいができて、それだけうれしかったんだ。「行ってはならん、そちを、だいじんにしてやるぞ!」

— Za ministra čoho?

「それで、なにをするの?」

— Za ministra… za ministra spravodlivosti!

「む……ひとをさばくであるぞ!」

— Ale tu niet koho súdiť!

「でも、さばくにしても、ひとがいないよ!」

— To sa nevie, — odpovedal mu kráľ. — Ešte som nevy konal cestu okolo svojho kráľovstva. Som už veľmi starý, nemám tu miesto pre koč, a chôdza ma unavuje.

「それはわからん。まだこの王国をぐるりとまわってみたことがない。年をとったし、大きな馬車ばしゃをおくばしょもない。あるいてまわるのは、くたびれるんでな。」

— Och! Ale ja som ho už celé videl, — povedal Malý princ a naklonil sa, aby sa ešte raz pozrel na druhú stranu planéty. — Ani tam na druhej strane nikto nie je…

「ふうん! でもぼくはもう見たよ。」と、王子くんはかがんで、もういちど、ちらっと星のむこうがわを見た。「あっちには、ひとっこひとりいない……」

— Budeš teda súdiť sám seba, — odpovedal mu kráľ. — To je najťažšie. Je oveľa ťažšie súdiť samého seba ako svojho blížneho. Ak sa ti podarí samého seba dobre súdiť, bude to znamenať, že si ozajstný mudrc.

「なら、じぶんをさばくである。」と王さまはこたえた。「もっとむずかしいぞ。じぶんをさばくほうが、ひとをさばくよりも、はるかにむずかしい。うまくじぶんをさばくことができたなら、それは、しょうしんしょうめい、けんじゃのあかしだ。」

— Súdiť samého seba môžem hocikde, — vravel Malý princ. — Nemusím bývať práve tu.

すると王子くんはいった。「ぼく、どこにいたって、じぶんをさばけます。ここにすむひつようはありません。」

— Hm, hm! — zamumlal kráľ. — Myslím, že na mojej planéte musí byť niekde stará myš. Počujem ju v noci. Môžeš súdiť tú starú myš. Z času na čas ju odsúdiš na smrť. Tak bude jej život závisieť od tvojej spravodlivosti. Ale ty jej za každým udelíš milosť, aby ti ostala. Je tu len jedna jediná.

「むむむ! たしか、この星のどこかに、よぼよぼのネズミが1ぴきおる。夜、もの音がするからな。そのよぼよぼのネズミをさばけばよい。ときどき、死けいにするんである。そうすれば、そのいのちは、そちのさばきしだいである。だが、いつもゆるしてやることだ、だいじにせねば。1ぴきしかおらんのだ。」

— Ja nemám rád, keď sa odsudzuje na smrť, — odpove— dal Malý princ, — a naozaj si myslím, že odídem.

また王子くんはへんじをする。「ぼく、死けいにするのきらいだし、もうさっさと行きたいんです。」

— Nie, — povedal kráľ.

「ならん。」と王さまはいう。

Ale Malý princ bol už pripravený, a pretože nechcel starého vládcu zarmútiť, povedal:

もう、王子くんはいつでも行けたんだけど、年よりの王さまをしょんぼりさせたくなかった。

— Ak si vaše veličenstvo želá, aby ho presne poslúchali, mohlo by mi dať rozumný rozkaz. Mohlo by mi, napríklad, prikázať, aby som odišiel skôr ako o minútu. Zdá sa mi, že podmienky sú priaznivé…

「もし、へいかが、いうとおりになるのをおのぞみなら、ものわかりのいいことを、いいつけられるはずです。いいつける、ほら、1ぷんいないにしゅっぱつせよ、とか。ぼくには、もう、いいころあいなんだとおもいます……」

Pretože kráľ neodpovedal, Malý princ najprv váhal, potom so vzdychom odchádzal.

王さまはなにもいわなかった。王子くんはとりあえず、どうしようかとおもったけど、ためいきをついて、ついに星をあとにした……

— Menujem ťa svojím vyslancom, — poponáhľal sa vtom zakričať kráľ.

「そちを、ほかの星へつかわせるぞ!」そのとき、王さまはあわてて、こういった。

Tváril sa veľmi vznešene.

まったくもってえらそうないいかただった。

„Dospelí sú veľmi čudní,“ vravel si Malý princ počas svojej cesty.

おとなのひとって、そうとうかわってるな、と王子くんは心のなかでおもいつつ、たびはつづく。

XI

11

Na druhej planéte býval márnivec.

ふたつめの星は、みえっぱりのすまいだった。

— Ach, ach! Prišiel ma navštíviť obdivovateľ! — vykríkol, len čo v diaľke zazrel Malého princa.

「ふふん! ファンのおでましか!」王子くんが見えるなり、みえっぱりはとおくから大ごえをあげた。

Pretože márnivci vidia v ostatných ľuďoch svojich obdivovateľov.

というのも、みえっぱりにかかれば、だれもかれもみんなファンなんだ。

— Dobrý deň, — povedal Malý princ. — Máte čudný klobúk.

「こんにちは。」と王子くんはいった。「へんなぼうしだね。」

— Mám ho preto, aby som mohol pozdravovať, — odpovedal mu márnivec. — Aby som mohol pozdravovať, keď ma s jasotom vítajú. Bohužiaľ, tadiaľto nikdy nikto nejde.

「あいさつできる。」と、みえっぱりはいう。「はくしゅされたら、これであいさつする。あいにく、ここをとおりすぎるひとなんていないわけだが。」

— Ach, naozaj? — povedal Malý princ, ktorý mu neporozumel.

「うん?」王子くんは、なんのことかわからなかった。

— Zatlieskaj, — poradil mu teda márnivec.

「りょう手で、ぱちぱちとやってみな。」と、みえっぱりはその子にすすめた。

Malý princ zatlieskal. Márnivec nadvihol klobúk a skromne pozdravil.

王子くんは、りょう手でぱちぱちとやった。みえっぱりは、ぼうしをちょっともち上げて、そっとあいさつをした。

„Toto je zábavnejšie ako návšteva u kráľa,“ vravel si v duchu Malý princ. A opäť zatlieskal. Márnivec znova dvíhal klobúk z hlavy a pozdravoval.

「王さまのところよりもたのしいな。」と王子くんは心のなかでおもった。だからもういちど、りょう手でぽちぱちとやった。みえっぱりも、ぼうしをちょっともち上げて、もういちどあいさつをした。

Jednotvárnosť takejto hry Malého princa po piatich minútach unavila.

5ふんつづけてみたけど、おなじことばかりなので、王子くんはこのあそびにもあきてしまった。

— Čo treba urobiť, aby klobúk spadol? — spýtal sa.

「じゃあ、そのぼうしを下ろすには、どうしたらいいの?」と、その子はきいた。

Ale márnivec ho nepočul. Márnivci počujú iba chválu.

でも、みえっぱりはきいてなかった。みえっぱりは、ほめことばにしか、ぜったい耳をかさない。

— Naozaj ma veľmi obdivuješ? — spýtal sa Malého princa.

「おまえは、おれさまを心のそこから、たたえているか?」と、その男は王子くんにきいた。

— Čo znamená obdivovať?

「たたえるって、どういうこと?」

— Obdivovať znamená uznať, že som najkrajší, najlepšie oblečený, najbohatší a najinteligentnejší človek na planéte.

「たたえるっていうのは、このおれさまが、この星でいちばんかっこよくて、いちばんおしゃれで、いちばん金もちで、いちばんかしこいんだって、みとめることだ。」

— Ale veď si na svojej planéte sám!

「でも、星にはきみしかいないよ!」

— Urob mi tú radosť. Aj tak ma obdivuj!

「おねがいだ、とにかくおれさまをたたえてくれ!」

— Obdivujem ťa, — povedal Malý princ, pokrčiac trochu plecami, — no ako ťa to len môže zaujímať?

「たたえるよ。」といって、王子くんは、かたをちょっとあげた。「でも、きみ、そんなことのどこがだいじなの?」

A Malý princ odišiel.

そして王子くんは、そこをあとにした。

„Dospelí sú rozhodne veľmi čudní,“ vravel si v duchu počas cesty.

おとなのひとって、やっぱりそうとうおかしいよ、とだけ、その子は心のなかで思いつつ、たびはつづく。

XII

12

Na ďalšej planéte býval pijan. Táto návšteva bola veľmi krátka, ale Malý princ bol po nej veľmi skľúčený.

つぎの星は、のんだくれのすまいだった。ほんのちょっとよっただけなのに、王子くんは、ずいぶん気もちがおちこんでしまった。

— Čo tu robíš? — spýtal sa pijana, ktoré ho našiel, ako mlčky sedí pred radom prázdnych a radom plných fliaš.

「ここでなにしてるの?」王子くんは、のんだくれにいった。その子が見ると、その男は、からのビンひとそろい、なかみのはいったビンひとそろいをまえにして、だんまりすわっていた。

— Pijem, — odpovedal pijan s pochmúrnymvýrazom.

「のんでんだ。」と、のんだくれは、しょんぼりとこたえた。

— Prečo piješ? — pýtal sa ho Malý princ.

「なんで、のむの?」と王子くんはたずねた。

— Aby som zabudol, — odpovedal pijan.

「わすれたいんだ。」と、のんだくれはこたえた。

— Aby si zabudol? A na čo? — vyzvedal Malý princ, lebo ho už ľutoval.

「なにをわすれたいの?」と、王子くんは気のどくになってきて、さらにきいた。

— Aby som zabudol, že sa hanbím, — priznal pijan a ovesil hlavu.

「はずかしいのをわすれたい。」と、のんだくれはうつむきながら、うちあけた。

— Za čo sa hanbíš? — vypytoval sa Malý princ, lebo mu chcel pomôcť.

「なにがはずかしいの?」と、王子くんはたすけになりたくて、たずねてみた。

— Hanbím sa, že pijem! — dodal pijan a načisto sa od mlčal.

「のむのがはずかしい!」のんだくれは、そういったきり、とうとうだんまりをきめこんだ。

A Malý princ celý zmätený odišiel.

どうしていいかわからず、王子くんは、そこをあとにした。

„Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní,“ vravel si v duchu počas cesty.

おとなのひとって、やっぱりめちゃくちゃおかしい、とその子は心のなかで思いつつ、たびはつづく。

XIII

13

Štvrtá planéta patrila biznismenovi. Ten človek bol taký zaujatý, že pri príchode Malého princa ani hlavu nezdvihol.

よっつめの星は、しごとにんげんのものだった。このひとは、とってもいそがしいので、王子くんが来たときも、かおを上げなかった。

— Dobrý deň, — povedal mu Malý princ. — Vyhasla vám cigareta.

「こんにちは。」と、その子はいった。「たばこの火、きえてるよ。」

— Tri a dva je päť. Päť a sedem dvanásť. Dvanásť a tri pätnásť. Dobrý deň. Pätnásť a sedem dvadsaťdva. Dvadsať dva a šesť dvadsaťosem. Nemám čas znova ju zapáliť. Dvadsaťšesť a päť tridsaťjeden. Uf! Robí to teda päťstojeden miliónov šesťstodvadsaťdvatisíc sedemstotridsaťjeden.

「3+2=5。5+7=12。12+3=15。こんにちは。15+7=22。22+6=28。火をつけなおすひまなんてない。26+5=31。ふう。ごうけいが、5おく162まん2731。」

— Päťsto miliónov čoho?

「なに、その5おくって。」

— Čože? Ty si ešte tu? Päťstojeden miliónov… už ne viem čoho… Mám toľko práce! Ja som vážny človek, ne zabávam sa táraním hlúpostí! Dva a päť sedem…

「ん? まだいたのか。5おく……もうわからん……やらなきゃいけないことがたくさんあるんだ! ちゃんとしてるんだ、わたしは。むだ口たたいてるひまはない! 2+5=7……」

— Päťstojeden miliónov čoho? — opakoval Malý princ, pretože sa nikdy v živote nevzdal otázky, ktorú už raz položil.

「なんなの、その5おく100まんっていうのは。」また王子くんはいった。なにがあっても、いちどしつもんをはじめたら、ぜったいにやめない。

Biznismen zodvihol hlavu:

しごとにんげんは、かおを上げた。

— Za päťdesiatštyri rokov, čo bývam na tejto planéte, ma vyrušili len tri razy. Po prvý raz to bolo pred dvadsiatimi dvoma rokmi, keď sem spadol bohvieodkiaľ chrúst. Hrozne bzučal a ja som urobil štyri chyby pri spočítaní.

「54年この星にすんでいるが、気がちったのは、3どだけだ。さいしょは、あれだ、22年まえのこと、コガネムシがどこからともなく、とびこんできたせいだ。ぶんぶんとうるさくしたから、たし算を4回まちがえた。

Po druhý raz to bolo pred jedenástimi rokmi, keď som mal reumatický záchvat. Chýba mi pohyb. Nemám čas na prechádzky. Ja som vážny človek. A po tretí raz… práve teraz! Vravel som teda päťstojeden miliónov…

2どめは、あれだ、11年まえ、リウマチのほっさがおきたせいだ。うんどうぶそくで、あるくひまもない。ちゃんとしてるんだ、わたしは。3どめは……まさにいまだ! さてと、5おく100……」

— Miliónov čoho?

「……も、なにがあるの?」

Biznismen pochopil, že nemá nijakú nádej na pokoj.

しごとにんげんは、ほっといてはもらえないんだと、あきらめた。

— Miliónov tých malých vecí, ktoré niekedy vidíme na oblohe.

「……も、あのちいさいやつがあるんだ。ときどき空に見えるだろ。」

— Múch?

「ハエ?」

— Ale nie, tým malých vecí, čo sa trblietajú.

「いいや、そのちいさいのは、ひかる。」

— Včiel?

「ミツバチ?」

— Ale nie. Tých malých zlatých vecí, o ktorých plano rojčia povaľači. No ja som vážny človek! Ja nemám čas na rojčenie.

「いいや。そのちいさいのは、こがね色で、なまけものをうっとりさせる。だが、ちゃんとしてるからな、わたしは! うっとりしてるひまはない。」

— Ach! Hviezd?

「あっ! 星?」

— To je ono. Hviezd.

「そうだ、星だ。」

— A čo robíš s tými päťsto miliónmi hviezd?

「じゃあ、5おく100まんの星をどうするの?」

— S päťstojeden miliónmi šesťstodvadsaťdvatisíc sedemstotridsaťjeden hviezdami. Ja som vážny človek, ja som presný.

「5おく162まん2731。ちゃんとしてるんだ、わたしは。こまかいんだ。」

— A čo robíš s tými hviezdami?

「それで、星をどうするの?」

— Čo s nimi robím?

「どうするかって?」

— Áno.

「うん。」

— Nič. Vlastním ich.

「なにも。じぶんのものにする。」

— Ty vlastníš hviezdy?

「星が、きみのもの?」

— Áno.

「そうだ。」

— Ale ja som už videl kráľa, ktorý…

「でも、さっきあった王さまは……」

— Králi nevlastnia. Oni vládnu nad. To je veľký rozdiel.

「王さまは、じぶんのものにしない、〈おさめる〉んだ。ぜんぜんちがう。」

— A čo z toho máš, že vlastníš hviezdy?

「じゃあ、星がじぶんのものだと、なんのためになるの?」

— Robí to zo mňa boháča.

「ああ、お金もちになれるね。」

— A čo z toho máš, že si boháčom?

「じゃあ、お金もちだと、なんのためになるの?」

— Môžem si kúpiť iné hviezdy, ak niekto nejaké objaví.

「またべつの星が買える、あたらしいのが見つかったら。」

„Tento človek,“ vravel si v duchu Malý princ, „mudruje skoro ako ten môj opilec.“

王子くんは心のなかでおもった。『このひと、ちょっとへりくつこねてる。さっきのよっぱらいといっしょだ。』

Aj tak mu ešte položil ďalšie otázky:

でもとりあえず、しつもんをつづけた。

— Ako môžeme vlastniť hviezdy?

「どうやったら、星がじぶんのものになるの?」

— A komu patria? — odsekol nevrlo biznismen.

「そいつは、だれのものだ?」と、しごとにんげんは、ぶっきらぼうにへんじをした。

— Neviem. Nikomu.

「わかんない。だれのものでもない。」

Reklama