Malý princ / 어린 왕자 — w językach słowackim i koreańskim. Strona 6

Słowacko-koreańska dwujęzyczna książka

Antoine de Saint-Exupéry

Malý princ

앙투안 드 생텍쥐페리

어린 왕자

— Či sú sopky vyhasnuté alebo činné, to je nám zemepiscom jedno. Nám záleží na vrchu. Ten sa nemení.

“화산들이 꺼져 있든 깨어 있든 지리학자에겐 마찬가지 야. 우리에게 중요한 건 산이지. 산은 변하지 않거든.”

— Ale čo znamená pominuteľné? — opakoval Malý princ, ktorý sa nikdy v živote nevzdal otázky, keď ju už raz položil.

“그런데 ‘덧없는’ 게 뭐냐고요?” 일단 질문을 꺼내면 결코 포기해 본 적이 없는 어린 왕자 가 되물었다.

— To znamená čosi, čo je ohrozené blízkym zánikom.

“그건 ‘곧 사라질 위험에 놓여 있다’는 뜻이란다.”

— Moja kvetina je ohrozená blízkym zánikom?

“내 꽃이 곧 사라질 위험에 놓여 있다고요?”

— Pravdaže.

“그럼.”

„Moja kvetina je pominuteľná,“ vravel si Malý princ, „a má iba štyri tŕne, aby sa mohla brániť proti svetu. A ja som ju nechal doma celkom samu.“

‘자신의 꽃이 덧없는 존재라니? 세상에 대항할 무기라곤 가시 네 개밖에 없는데! 그런데도 그 꽃을 내 별에 혼자 내버 려두고 오다니!’ 하는 생각이 들었다.

Po prvý raz sa v ňom ozvala ľútosť. Ale znova si dodal odvahy.

어린 왕자로서는 처음으로 느끼는 후회의 감정이었다. 그 러나 그는 다시 용기를 냈다.

— A čo mi radíte, čo by som si mal ísť pozrieť? — spýtal sa.

“할아버지 생각에 어디를 가보는 게 좋을까요?” 그가 물었다.

— Planétu Zem, — odpovedal zemepisec. — Má dobrú povesť.

“지구라는 행성으로 가 봐. 평판이 좋으니…”

A Malý princ odišiel, mysliac na svoju kvetinu.

그래서 어린 왕자는 떠났다, 자기 꽃을 생각하면서.

XVI

ⅩⅥ

Siedma planéta bola teda zem.

그렇게 해서 찾아온 일곱 번째 별이 바로 지구였다.

Zem nie je hocijaká planéta. Je na nej stojedenásť kráľov (nezabúdajúc, prirodzene, na černošských kráľov), sedemtisíc zemepiscov, deväťstotisíc biznismenov, sedem a pol milióna pijanov, tristojedenásť miliónov márnivcov, to znamená asi dve miliardy dospelých.

지구는 그저 그런 행성이 아니었다! 이곳에는 백열한 명의 왕(물론 흑인 왕들까지 합쳐서)과 칠천 명의 지리학자와 구십만 명의 사업가, 칠백오십만 명의 술 아저씨, 삼억 일천 백만 명 의 뻥쟁이 아저씨들, 즉 대략 이십억 가량 되는 어른들이 살 고 있다.

Aby ste mali správnu predstavu o veľkosti Zeme, poviem vám, že pred vynájdením elektriny bolo treba na všetkých šiestich kontinentoch vydržiavať ozajstnú armádu štyristošesťdesiatdvatisíc päťstojedenásť obsluhovačov pouličných lámp.

당신에게 지구의 크기가 어느 정도인지 알려주기 위해서 는, 전기가 발명되기 전에는 여섯 대륙을 통틀어 사십육만 이천 오백 십일 명으로 구성된 어마어마한 가로등지기 군대 를 두어야 했다고 말해 두는 게 좋겠다.

Pri pohľade z väčšej výšky to pôsobilo nádherným dojmom. Pohyby tejto armády boli riadené ako pohyby baletu v opere.

좀 멀리서 보면 장관을 연출하고 있었다. 그 부대의 동작 은 오페라 발레처럼 질서정연한 것이었다.

Najprv prišli na rad zažíhači pouličných lámp na Novom Zélande a v Austrálii. Potom, keď pozažíhali svoje lampy, išli spať. Vtedy nastúpili do tohto tanca lampári v Číne a na Sibíri. Potom aj oni obratne zmizli za kulisami.

처음에는 뉴질랜 드와 오스트레일리아의 가로등지기 차례였다. 이들은 가로 등을 켜고 나서는 잠자러 갔다. 그러고 나면 중국과 시베리 아 가로등지기들이 입장하여 춤춘다. 이들 역시 무대 뒤로 살짝 몸을 감추면

Tu prišli na rad ruskí a indickí lampári. Potom africkí a európski. Nato juhoamerickí. Trošku neskôr severoamerickí.

러시아와 인도 가로등지기가 나온다. 그다 음 순서는 아프리카와 유럽 가로등지기들, 다음 차례는 남아 메리카 가로등지기들, 또 그 다음은 북아메리카 가로등지기 순서였다.

A nikdy si nepomýlili poradie, podľa ktorého mali nastúpiť na scénu. Bolo to veľkolepé.

그런데 이들의 무대 입장 순서는 뒤바뀌는 법이 없었다. 그것은 장엄한 광경이었다.

Iba obsluhovač jedinej pouličnej lampy na severnom póle a jeho druh, obsluhovač jedinej pouličnej lampy na južnom póle, viedli záhaľčivý a bezstarostný život: pracovali dva razy do roka.

오직 북극의 유일한 가로등지기와 남극의 동료만이 한가 롭고 태평스러운 생활을 보내고 있었다. 두 사람은 일 년에 두 번 일했다.

XVII

ⅩⅦ

Keď chce byť človek vtipný, stáva sa mu, že trošku klame. Nebol som veľmi čestný, keď som vám rozprával o lampároch. Riskujem, že vyvolám falošnú predstavu o našej planéte u všetkých, čo ju nepoznajú. Ľudia zaberajú na Zemi veľmi málo miesta.

재치 부리다 보면 조금은 거짓말을 하게 된다. 나의 가로 등지기 이야기도 그렇게 정직했던 것은 아니다. 지구를 잘 알지 못하는 사람들에게 자칫 지구에 대한 잘못된 생각을 불 러일으킬 수 있으니까. 사람들은 지구에서 매우 좁은 공간을 차지하고 있다.

Keby tie dve miliardy obyvateľov, ktorí zaľudňujú Zem, stáli trochu natlačení ako na tábore ľudu, ľahko by sa vošli na námestie dvadsať míľ dlhé a dvadsať míľ široké. Ľudstvo by sa mohlo vtlačiť na najmenší ostrovček Tichého oceána.

지구의 이십억 인구가 어떤 모임에서처럼 서 로 바짝 붙어 선다면 가로세로 이십 마일짜리 광장으로도 충 분할 것이다. 태평양 한가운데 가장 작은 섬에 전 인류를 쌓 아 놓을 수도 있으리라.

Dospelí vám určite nebudú veriť. Predstavujú si, že zaberajú veľa miesta. Pripadajú si obrovskí ako baobaby. Poraďte im teda, aby si to vypočítali. Zbožňujú číslice: bude sa im to páčiť. Ale vy nestrácajte čas takouto nudnou prácou. Je to zbytočné. Veď mi dôverujete.

어른들은 물론 여러분의 말을 믿지 않을 것이다. 자신들이 자리를 넓게 차지하고 있다고 생각한다. 자신들이 바오밥나 무처럼 대단하다고 생각한다. 그러니까 어른들에게 계산을 해 보라고 충고해야 한다. 어른들은 정말 숫자를 좋아하니 까. 그럼 이들은 기분 좋아할 것이다. 하지만 여러분은 이런 지겨운 일에 시간을 허비하지 말지어다. 참으로 쓸데없는 짓 이다. 내 말을 믿으면 된다.

Len čo Malý princ pristál na Zemi, bol veľmi prekvapený, že nikoho nevidí. Už sa obával, že si zmýlil planétu, keď sa vtom v piesku pohol akýsi prstenec farby mesiaca.

일단 지구에 내려선 어린 왕자는 사람이 하나도 보이지 않 아 놀랐다. 행성을 잘못 찾아온 건 아닌지 벌써 두려운 생각 이 들었다. 이때 달빛 고리 같은 것이 모래 속에서 움직였다.

— Dobrú noc, — povedal Malý princ pre každý prípad.

“안녕.” 어린 왕자가 엉겁결에 말했다.

— Dobrú noc, — odpovedal had.

“안녕.” 뱀이 말했다.

V piesku sa pohol akýsi prstenec..
— Na ktorú planétu som spadol? — spýtal sa Malý princ.

“지금 내가 어느 행성에 떨어진 거니?” 어린 왕자가 물었다.

— Na Zem, do Afriky, — odpovedal had.

“지구 위에. 여긴 아프리카고.” 뱀이 대답했다.

— Ach!… Na Zemi teda nikto nie je?

“그래…그럼 지구에는 사람이 아무도 없니?”

— Tu je púšť. Na púšťach nikto nie je. Zem je veľká, — povedal had.

“여긴 사막이야. 사막에는 아무도 없어. 지구는 커다랗거든.” 뱀이 말했다.

Malý princ si sadol na kameň a zahľadel sa na oblohu.

어린 왕자는 돌 위에 앉아 하늘을 올려다보았다.

— Rád by som vedel, — ozval sa, — či hviezdy nežiaria pre to, aby si každý mohol jedného dňa vyhľadať tú svoju. Pozri sa na moju planétu. Je práve nad nami… Ale ako je ďaleko!

“별들이 환히 빛나는 건 언젠가 저마다 자기 별을 다시 찾 아낼 수 있게 하려는 것 같아. 내 별을 바라봐. 바로 우리 위 에 있어…그런데 참 멀기도 하군!”

— Je krásna, — povedal had. — Prečo si sem prišiel?

“아름다운 별이구나. 여긴 뭐 하러 왔는데?” 뱀이 말했다.

— Mám starosti s jednou kvetinou.

마침내 어린 왕자가 말했다. “어떤 꽃하고 골치 아픈 일이 있어서.” 어린 왕자가 말했다.

— Ach! — vzdychol had.

“아!” 뱀이 대답했다.

A zmĺkli.

그리고 서로 잠자코 있었다.

— Kde sú ľudia? — ozval sa napokon Malý princ. — Človek sa na púšti cíti trochu osamelý…

“사람들은 어디에 있니? 사막은 좀 외로운데…” 어린 왕자가 마침내 다시 입을 떼었다.

— Človek je osamelý aj medzi ľuďmi, — povedal had.

“사람들끼리도 외롭긴 마찬가지란다.” 뱀이 말했다.

Malý princ sa naňho nadlho zahľadel.

어린 왕자는 뱀을 한참 바라보았다.

— Ty si čudné zviera, — povedal mu nakoniec, — tenké ako prst…

“넌 희한한 짐승이구나. 손가락처럼 가느다랗고…” 마침내 그가 말했다.

— Ale som mocnejší ako prst hocijakého kráľa, — odpo— vedal had.

“그래도 난 왕의 손가락보다도 세.” 뱀이 말했다.

Malý princ sa usmial:

어린 왕자는 한 번 미소 지었다.

— Nie si veľmi mocný… nemáš ani nožičky… ani cestovať nemôžeš…

“넌 그렇게 세지 않아…발도 없고…여행도 못 하겠다…”

— Môžem ťa uniesť ďalej ako loď, — povedal had.

“배보다 더 멀리 널 데려갈 수 있어.” 뱀이 말했다.

Okrútil sa Malému princovi okolo členka ako zlatý náramok.

뱀은 어린 왕자 발목을 금팔찌처럼 휘감고 말했다.

— Keď sa niekoho dotknem, vrátim ho zemi, z ktorej vyšiel, — dodal ešte. — Ale ty si čistý a prichádzaš z hviezdy…

“누구든지 내가 건드리면 그가 나왔던 땅으로 되돌아가 지. 하지만 너는 순진하고 다른 별에서 왔으니까…”

Malý princ neodpovedal.

어린 왕자는 대답하지 않았다.

— Je mi ťa ľúto, si taký slabý na tejto Zemi zo žuly. Môžem ti jedného dňa pomôcť, ak sa ti bude priveľmi čnieť za tvojou planétou. Ja môžem…

“참 딱하구나. 그렇게 약한 몸으로 이 삭막한 지구에 왔으 니. 너의 별이 너무 그리울 때면 언제고 내가 너를 도와줄 수 있을 거야. 난…”

— Och! Veľmi dobre som ti rozumel, — povedal Malý princ. — Ale prečo hovoríš ustavične v hádankách?

“아! 잘 알겠어. 그런데 넌 줄곧 수수께끼 같은 말만 하는 거니?”

— Ja ich všetky rozlúštim, — povedal had.

“난 수수께끼를 모두 풀어.” 뱀이 말했다.

A zmĺkli.

그리고 그들은 아무 말이 없었다.

XVIII

ⅩⅧ

Malý princ šiel cez púšť a nikoho nestretol, zazrel iba jednu kvetinu. Bola to kvetina s tromi korunnými lupienkami, také nič.

어린 왕자가 사막을 건너면서 만난 것은 오직 꽃 한 송이 뿐이다. 꽃잎 세 개짜리 아무것도 아닌 꽃 한 송이…

— Dobrý deň, — povedal Malý princ.

“안녕.” 어린 왕자가 말했다.

— Dobrý deň, — odpovedala kvetina.

“안녕.” 꽃이 말했다.

— Kde sú ľudia? — spýtal sa zdvorilo Malý princ.

“사람들은 어디 있지?” 어린 왕자가 얌전하게 물었다.

Kvetina videla jedného dňa prechádzať okolo karavánu.

그 꽃은 언젠가 대상 한 무리가 지나가는 것을 본 적이 있 었다.

— Ľudia? Myslím, že ich je šesť alebo sedem. Sú to už roky, čo som ich zazrela. Ale nikdy sa nevie, kde ich stretneme. Vietor ich unáša. Nemajú korene, to im veľmi prekáža.

“사람들이라고? 예닐곱 명 정도 있는 것 같아. 몇 해 전에 그들을 보았지! 하지만 어디 가야 만날지는 전혀 알 수 없지. 사람들은 바람 따라 떠돌지. 사람들은 뿌리가 없단다. 그래 서 몹시 곤란해하는 거란다.”

— Zbohom, — povedal Malý princ.

“잘 있어.” 어린 왕자가 말했다.

— Zbohom, — odpovedala kvetina.

“잘 가.” 꽃이 말했다.

XIX

ⅩⅨ

Malý princ vystúpil na vysoký vrch. Jediné vrchy, čo kedy poznal, boli tri sopky, ktoré mu siahali po kolená. A vyhasnutú sopku používal ako sedačku. „Z takého vysokého vrchu, ako je tento,“ povedal si potom, „uvidím celú planétu a všetkých ľudí…“ Ale zazrel iba ostré vrcholky skál.

어린 왕자는 높은 산에 올라갔다. 그가 알고 있던 산이라 곤 자신의 무릎밖에 차지 않는 화산 세 개가 고작이었다. 사 화산은 걸상 삼아 앉곤 했었다. 어린 왕자는 지레짐작했다. “이 산처럼 높은 산에서는 이 별과 사람들 모두를 한눈에 볼 수 있을 거야…” 그러나 바늘처럼 뾰족한 봉우리만 보일 뿐이었다.

— Dobrý deň, — zvolal pre každý prípad.

“안녕.” 그는 무턱대고 말해 보았다.

— Dobrý deň… dobrý deň… dobrý deň… — odpovedala ozvena.

“안녕…안녕…안녕…” 메아리가 대답했다.

— Kto ste? — spýtal sa Malý princ.

“당신은 누구세요?” 어린 왕자가 말했다.

— Kto ste… kto ste… kto ste… — odpovedala ozvena.

“당신은 누구세요…누구세요…누구세요…” 메아리가 대답했다.

— Buďte mojimi priateľmi, som sám, — povedal.

“친구해 주세요. 난 외로워.” 그가 말했다.

— Som sám… som sám… som sám… — odpovedala ozvena.

“난 외로워…난 외로워…난 외로워…” 메아리가 대답했다.

„Aká čudná planéta!“ pomyslel si . „Je celá vyprahnutá a celá zašpicatená a celá slaná.

그러자 어린 왕자는 생각했다. ‘참 희한한 별이야! 모두 메마르고, 모두 뾰족하고, 모두 험해.

A ľudia nemajú predstavivosť. Opakujú, čo sa im povie… U mňa doma som mal kvetinu: ona hovorila vždy prvá…

게다가 사람들은 상상력이 없어. 남의 말만 되풀이하 잖아… 내 별엔 꽃 한 송이가 있어 언제나 먼저 말을 걸어 왔 는데…’

XX

ⅩⅩ

Ale stalo sa, že Malý princ po dlhej chôdzi po piesku, po skalách a po snehu našiel konečne cestu. A všetky cesty vedú k ľuďom.

그러나 어린 왕자는 오랫동안 모래밭, 바위더미, 눈길을 헤매고서야 마침내 길을 하나 발견했다. 그리고 길은 모두 사람 사는 곳으로 통하는 법이다.

— Dobrý deň, — povedal.

“안녕.” 그가 말했다.

Bola to záhrada plná rozkvitnutých ruží.

장미가 피어 있는 정원이었다.

— Dobrý deň, — odpovedali ruže.

“안녕.” 장미꽃들이 말했다.

Malý princ sa na ne zahľadel. Všetky sa podobali jeho kvetine.

어린 왕자는 꽃들을 바라보았다. 모두가 자신의 꽃과 닮아 있었다.

— Kto ste? — spýtal sa ich celý ohromený.

“여러분은 누구세요?” 깜짝 놀란 어린 왕자가 꽃들에게 물었다.

— My sme ruže, — odpovedali ruže.

“우리는 장미야.” 꽃들이 말했다.

— Ach! — vzdychol Malý princ…

“아!” 어린 왕자는 그만 할 말을 잃고 말았다.

A cítil sa veľmi nešťastný. Jeho kvetina mu vravela, že je jediná svojho druhu vo vesmíre. A tu ich bolo päťtisíc, všetky rovnaké, v jedinej záhrade!

그래서 어린 왕자는 자기가 불행하다고 생각했다. 어린 왕 자의 장미는 자기 품종으로는 자신이 유일한 꽃이라 말해 왔 으니까. 그런데 이 정원 하나에만도 똑 닮은 꽃들이 오천 송 이가 피어 있으니!

Veľmi by ju to urazilo,“ povedal si, „keby to videla… Strašne by kašlala a predstierala by, že umiera, len aby nebola smiešna. A ja by som sa musel tváriť, že ju ošetrujem, lebo inak by si naozaj spôsobila smrť, len aby aj mňa ponížila.“

어린 왕자는 생각했다. ‘내 꽃이 이걸 보면 몹시 속상해하겠지… 심하게 콜록거리 면서 창피당하지 않으려 죽는 시늉을 할 걸. 그러면 나는 돌 보는 척해줘야지. 안 그러면 내게 무안을 주려고 정말 죽어 버릴지도 몰라…’

Potom si ešte povedal: „Myslel som, že som bohatý, že mám jedinečnú kvetinu, a mám len obyčajnú ružu. Ona a moje tri sopky, čo mi siahajú po kolená, a jedna je možno navždy vyhasnutá, nerobia veru zo mňa veľmi významného princa…“

그러고는 이렇게 생각해 보았다. ‘이 세상에 단 한 송이뿐인 꽃을 갖고 있어 부자라고 믿었 는데. 그저 흔한 꽃을 갖고 있다니. 장미꽃 한 송이, 무릎밖 에 차지 않는 화산 세 개, 그것도 그중 하나는 영영 불이 꺼 져 버렸는지도 모르는데, 이걸로 진짜 위대한 왕자가 될 수 는 없어…’

A ľahol si do trávy a plakal.

그래서 어린 왕자는 풀밭에 엎드려 흐느껴 울었다.

XXI

ⅩⅩⅠ

Vtom sa zjavila líška.

그때 여우가 나타난 것이다.

— Dobrý deň, — povedala líška.

“안녕.” 여우가 말했다.

— Dobrý deň, — zdvorilo odpovedal Malý princ, obrátil sa, ale nič nevidel.

“안녕.” 어린 왕자는 얌전히 대답하고 고개를 돌렸으나 아무것도 보이지 않았다.

— Som tu, — ozval sa ten hlas, — pod jabloňou…

“난 여기, 사과나무 밑에 있어.” 좀 전의 그 목소리가 말했다.

— Kto si? — spýtal sa Malý princ. — Si veľmi pekná…

“너는 누구지? 참 예쁘구나…” 어린 왕자가 말했다.

— Ja som líška, — povedala líška.

“난 여우야.” 여우가 말했다.

— Poď sa so mnou hrať, — navrhol jej Malý princ. — Som taký smutný…

“이리 와 나와 놀자. 난 진짜 슬퍼…” 어린 왕자가 제의했다.

— Nemôžem sa s tebou hrať, — povedala líška. — Nie som skrotená.

“너하고 못 놀아.” 여우가 말했다. “길들여지지 않아서.”

— Ach, prepáč! — povedal Malý princ.

“아, 미안해.” 어린 왕자가 말했다.