Esperantoak aurrera egiteko nazioarteko mugimenduaren kideok honako manifestua munduko gobernu, nazioarteko erakunde eta gogo oneko gizaki orori zuzentzen diogu, hemen azalduriko helburuen alde lanean tinko segitzeko gure asmoa aldarrikatzen dugu, eta erakunde zein gizabanako guztiak gure ahaleginarekin bat egiteko gonbidatzen ditugu.

My, členovia celosvetového hnutia za rozvoj esperanta, obraciame sa týmto manifestom na všetky vlády, medzinárodné organizácie a ľudí dobrej vôle, prehlasujeme svoj úmysel pokračovať pevne v práci za uskutočnenie tu uvedených cieľov a pozývame každú organizáciu aj každého jednotlivca, aby sa pripojili k našim snahám.

Esperantoa 1887. urtean sortu zen nazioarteko komunikazioaren esparruan hizkuntza laguntzailea izateko asmoz, eta handik gutxira mintzaira bizi-bizi eta noranahikotu bilakatu zen. Mede osoa baino gehiago da, hizkuntz zein kulur oztopoez gaindi, gizakiak elkarrengana hurbiltzeko balio duela. Bitarte honetan bere mintzalarien helburuek ez dute garrantziarik, ez gaurkotasunik galdu. Ez nazio hizkutza zenbaiten nazioarteko erabilerak, ez komunikaziorako teknologien aurrerapenak, ez mintzairak irakasteko metodologia berriek ez dituzte, zihur aski, honako printzioak gauzatuko, zeinak, gure ustetan, hizkuntz oreka bidezko eta eraginkor baterako noraezekoak baitira.

Esperanto bolo zverejnené v roku 1887 ako projekt pomocného jazyka pre medzinárodnú komunikáciu, rýchlo sa vyvinulo v živú, bohatú reč a už vyše storočia slúži na zbližovanie ľudí ako most nad jazykovými a kultúrnymi prekážkami. Za ten čas ciele jeho zakladateľa nestratili závažnosť a aktuálnosť. Ani celosvetové používanie niekoľkých národných jazykov, ani pokrok v komunikačnej technike, či objavy nových metód cudzojazyčného vyučovania pravdepodobne nebudú spĺňať nasledujúce princípy, ktoré považujeme za zásadné pre spravodlivé a účinné usporiadanie ľudskej spoločnosti.

1. Demokrazia

1. Demokracia

Nazioarteko komunikazioaren antolakuntzak mintzalari batzuk besteen gainetik pribilegiatzen ditu, azken hauek hainbat urte eman behar baitituzte etxekoa ez duten hizkuntza bat ikasten, gehienetan komunikazio gaitasun txikiago batera iristeko. Honelako sistema bat ezin daiteke izan demokratikoa. Esperantoa, beste edozen hizkuntza bezala, borobila ez izan arren, ezin ukatuzkoa da bere lehiakide guztiak gainditzen dituela nazioarteko komunikazioaren berdintasunari dagokiola.

Dorozumievací systém, ktorý poskytuje niektorých ľuďom na celý život privilegované postavenie, ale od ostatných vyžaduje, aby na získanie schopnosti dorozumieť sa na medzinárodnej úrovni, pritom nižšieho stupňa, vynaložili mnohoročné úsilie, je hlboko nespravodlivé. Hoci esperanto nie je celkom dokonalé, ako ostatne žiadny jazyk, i tak vysoko prevyšuje všetkých konkurentov, ktorí sa podobne usilujú o rovnoprávnu celosvetovú komunikáciu.

Hizkuntz desberdintasunek maila orotako komunikazio desberdintasunak, nazioartekoa barne, dakartzatelakoan gaude. Gu komunikazio demokratikoaren aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že jazyková nerovnosť má za následok nerovnosť dorozumievania na všetkých úrovniach, vrátane úrovne medzinárodnej. Sme hnutie za demokratickú komunikáciu.

2. Heziketa internazionalista

2. Nadnárodná výchova

Hizkuntza etniko bakoitza kultura, nazio edo estatu (multzo) bati loturik dago. Igelesa ikasleak, esaterako, jakin badaki igelesdun herrien kultura, geografia eta politikaren berri, batik bat Estatu Batuak eta Inglaterrari buruz. Esperanto ikasleak berriz mugarik gabeko munduan bizi dela ikasten du, herri bakoitza bere etxea izanik.

Každý etnický jazyk je viazaný na určitú kultúru a národnosť (alebo viac národností). Napr. žiak, ktorý študuje angličtinu, sa učí o kultúre, zemepise a politike anglofónnych krajín, predovšetkým o USA a Veľkej Británii. Žiak študujúci esperanto sa učí o svete bez hraníc, v ktorom každá krajina vystupuje ako domov niekoho.

Edozein heziketa munduari buruzko ikuspegi jakin bati loturik dagoelakoan gaude. Gu heziketa internazionalistaren aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že výchova v ktoromkoľvek etnickom jazyku je viazaná na určitý spôsob nazerania na svet. My sme hnutie za nadnárodnú výchovu.

3. Eraginkortasun pedagogikoa

3. Pedagogická efektivita

Ikasleetako portzentai txiki batek bakarrik menperatzen du hizkuntza arrotzik. Esperantoa osoki menperatu daiteke, baita norberak bere kontura ikasita ere. Hainbat ikerketek beste hizkuntzak ikasteko Esperantoaren balio propedeutikoa erakutsi dute. Esperantoa ikastea hizkuntz kontzientziaziorako ikastaroen barruan ere gomendatzen da.

Len malé percento ľudí, ktorí študujú cudzí jazyk, ho naozaj zvládne. Plné zvládnutie esperanta je možné aj samoštúdiom. Rôzne štúdie ukázali propedeutickú hodnotu esperanta pre výuku ďalších jazykov. Esperanto sa odporúča aj ako prvý jazyk v kurzoch, pretože sa ním vytvára základné jazykové povedomie a návyky žiakov.

Nazio hizkuntzen zailtasuna, ikasle askorentzat, beti oztopo izango delakoan gaude. Ikasle hauek ordea bigarren mintzaira baten ezagueratik aberastuko lirateke. Gu hizkuntzen irakaskuntza eraginkorraren aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že náročnosť etnických jazykov vždy bude predstavovať prekážku pre mnohých žiakov, ktorým by však znalosť ďalšieho jazyka prospela. Sme hnutie pre účinné jazykové vyučovanie.

4. Eleaniztasuna

4. Viacjazyčnosť

Bi edo hizkuntza gehiagoren jabe diren kideek soilik osaturik dago Esperantodun hiztunegoa. Ezaugarri hau nazioarteko kolektibo gutxik daukate. Mintzalari esperantozale bakoitzak bere gain hartu du hizkuntza arrotz bat, gutxienez ahozko mailan, ikasteko ardura. Honek, askotan, hizkuntza gehiago maitatu eta ikastera darama, horrela norberaren gogo-mira zabalduz.

Esperantské spoločenstvo je jedným z mála spoločenstiev celosvetového dosahu, ktorého hovorcovia sú bez výnimky dvoj alebo viacjazyční. Každý príslušník tohto spoločenstva prijal úlohu naučiť sa aspoň jeden cudzí jazyk až na konverzačnú úroveň. V mnohých prípadoch to vedie k láske a k osvojeniu ďalších jazykov a k rozšíreniu osobného obzoru.

Edozein hizkuntzaren, minorizatua edo nagusia izan, mintzalarik bigarren hizkuntza bat etxekotu eta bere egiteko aukera benetazkoa eduki beharko lukeelakoan gaude. Gu aukera hori aldarrikatzen duen mugimendua gara.

Tvrdíme, že príslušníci všetkých jazykov, veľkých aj malých, majú právo získať možnosť ovládnuť ďalší jazyk na komunikačnej úrovni. Sme hnutie, ktoré chce ľuďom túto možnosť poskytnúť.

5. Hizkuntz eskubideak

5. Jazykové práva

Mintzairen arteko botere banaketa desorekatuak segurtasunik eza dakarkio haintat hizkuntzari, noiz ere ez baita hizkuntz morrontza hutsa munduko biztanlegoaren zati handi bati. Esperantodun hiztunegoak hizkuntza handi eta txiki, ofizial eta ez-ofizialen hiztunak biltzen ditu, elkarrenganako konpromezu batek bat eginik. Hizkuntz eskubide eta erantzunkizunen arteko oreka honek bide bat urratzen du hizkuntz desberdintasunak sortzen dituen gatazkak gainditu eta horien konponbideak garatzeko.

Nerovnomerné rozdelenie moci medzi jazyky vyvoláva vo veľkej časti svetového obyvateľstva obavy o budúcnosť ich reči a často je priamym podnetom na potláčanie niektorých jazykov. V esperantskom spoločenstve sa hovorcovia jazykov veľkých aj malých, oficiálnych aj neoficiálnych, stretávajú na neutrálnej pôde vďaka ústretovej vôli robiť vzájomné kompromisy. Taká rovnováha medzi jazykovými právami a zodpovednosťou vytvára predpoklady pre ďalší vývoj a pre nové riešenia jazykovej nerovnosti a jazykových konfliktov.

Hizkuntzen botere banaketa makurrak berdintasun printzipioaren kontra jo egiten duelakoan gaude, nahiz eta hainbat nazioarteko agirik hizkuntzen arteko trataera berdinkidea aldarrikatu. Gu hizkuntz eskubideen aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že obrovské rozdiely v politickej sile jazykov podkopávajú záruky, vyjadrené v mnohých medzinárodných dokumentoch, že so všetkými ľuďmi sa bude zaobchádzať rovnako bez ohľadu na ich jazyk. Sme hnutie pre jazykové práva.

6. Hizkuntz aniztasuna

6. Jazyková roznorodosť

Gobernuen eritziz, munduko hizkuntz aniztasuna komunikaziorako eta garapenarako oztopoa da. Esperantodun hiztunegoarentzat ordea noraezeko eta etengabeko aberastasun iturria da. Beraz hizkuntza bakoitza, izaki bizia den bezala, berez eta eitez baliosoa izateaz gain, babesa eta sostengua merezi ditu.

Národné vlády majú sklon chápať rôznosť jazykov vo svete ako prekážku dorozumievania a rozvoja ľudstva. Naproti tomu pre esperantské spoločenstvo je jazyková rôznosť trvalým a nepostrádateľným zdrojom bohatstva. Každý jazyk, rovnako ako každý živočíšny druh, je hodnotou sám osebe a zaslúži si ochranu a podporu.

Komunikazio eta garapen politikak, hizkuntza guztien errespetuan eta sostenguan oinarritu ezik, munduko hizkuntza gehienak hil-hurran ipintzen dituelakoan gaude. Gu hizkuntz aniztasunaren aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že politika dorozumievania a rozvoja, ak nie je založená na rešpektovaní a podpore všetkých jazykov, odsudzuje väčšinu jazykov sveta na smrť. Sme hnutie za jazykovú rôznorodosť.

7. Giza emantzipazioa

7. Ľudská emancipácia

Edozen hizkuntzak askatasuna eta morrontza ematen dizkie bere hiztunei: heuren artean aske mintzatzeko, beste herritako hiztunekin komunikazioa galerazteko. Komunikazio unibertsalerako tresna izateko sortua, Esperantoa giza emantzipaziorako proiektu haundi eta eraginkorretakoa da. Esperantoak giza komunitatean eskua hartzeko aukera ematen dio gizaki bakoitzari, bere kultura eta nortasun propioan sendo erroturik, baina ez kateaturik.

Každý jazyk oslobodzuje a zároveň väzní svojich hovorcov, pretože im poskytuje možnosť dorozumieť sa navzájom, ale bráni komunikácii s ostatným svetom. Esperanto ako univerzálny medzinárodný dorozumievací prostriedok je jedným z veľkých fungujúcich projektov ľudskej emancipácie — projekt ako umožniť každému človeku zaradiť sa individuálne do celosvetového ľudského spoločenstva, s pevnými koreňmi v svojej miestnej kultúre a jazykovej identite, ktoré ho však neobmedzujú.

Nazio hikuntzen erabilera soilak, ezin bestaldera izan, adierazpen, komunikazio eta elkartze eskubideei galga jartzen dielakoan gaude. Gu giza emantzipazioaren aldeko mugimendua gara.

Tvrdíme, že bezvýhradné používanie iba národných jazykov nevyhnutne stavia hrádze slobode sebavyjadrenia, dorozumenia a začlenenia sa do celosvetového spoločenstva. Sme hnutie za ľudskú emancipáciu.

Prago, jul. 1996

Prago, jul. 1996