1
ΠŸΡ€Π°ΠΆΠΊΠΈ ΠœΠ°Π½ΠΈΡ„Π΅ΡΡ‚ Π½Π° Π”Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅Ρ‚ΠΎ Π·Π° мСТдународния Π΅Π·ΠΈΠΊ ЕспСранто / Manifesto de Prago de la movado por la internacia lingvo Esperanto β€” Π½Π° балгарскай Ρ– эспСранта ΠΌΠΎΠ²Π°Ρ…

Балгарска-эспСранта ΠΊΠ½Ρ–Π³Π°-Π±Ρ–Π»Ρ–Π½Π³Π²Π°

ΠŸΡ€Π°ΠΆΠΊΠΈ ΠœΠ°Π½ΠΈΡ„Π΅ΡΡ‚ Π½Π° Π”Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅Ρ‚ΠΎ Π·Π° мСТдународния Π΅Π·ΠΈΠΊ ЕспСранто

Manifesto de Prago de la movado por la internacia lingvo Esperanto

НиС, Ρ‡Π»Π΅Π½ΠΎΠ²Π΅Ρ‚Π΅ Π½Π° свСтовното Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π½Π°ΠΏΡ€Π΅Π΄ΡŠΠΊ Π½Π° ЕспСранто, отправямС Ρ‚ΠΎΠ·ΠΈ манифСст към всички правитСлства, ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ½Π°Ρ€ΠΎΠ΄Π½ΠΈ ΠΎΡ€Π³Π°Π½ΠΈΠ·Π°Ρ†ΠΈΠΈ ΠΈ Ρ…ΠΎΡ€Π° с Π΄ΠΎΠ±Ρ€Π° воля, Π΄Π΅ΠΊΠ»Π°Ρ€ΠΈΡ€Π°ΠΌΠ΅ Π½Π°ΡˆΠ΅Ρ‚ΠΎ Π½Π°ΠΌΠ΅Ρ€Π΅Π½ΠΈΠ΅ с Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄Π° воля Π΄Π° ΠΏΡ€ΠΎΠ΄ΡŠΠ»ΠΆΠΈΠΌ Π΄Π° Ρ€Π°Π±ΠΎΡ‚ΠΈΠΌ Π² ΠΈΠΌΠ΅Ρ‚ΠΎ Π½Π° ΠΈΠ·Ρ€Π°Π·Π΅Π½ΠΈΡ‚Π΅ Ρ‚ΡƒΠΊ Ρ†Π΅Π»ΠΈ ΠΈ ΠΊΠ°Π½ΠΈΠΌ всяка организация ΠΈ всСки Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΠΊ Π΄Π° сС ΠΏΡ€ΠΈΡΡŠΠ΅Π΄ΠΈΠ½ΡΡ‚ към Π½Π°ΡˆΠΈΡ‚Π΅ стрСмСТи.

Ni, anoj de la tutmonda movado por la progresigo de esperanto, direktas Δ‰i tiun manifeston al Δ‰iuj registaroj, internaciaj organizoj kaj homoj de bona volo, deklaras nian intencon firmvole plulabori por la celoj Δ‰i tie esprimitaj, kaj invitas Δ‰iun unuopan organizaΔ΅on kaj homon aliĝi al nia strebado.

БъздадСн ΠΏΡ€Π΅Π· 1887 Π³. ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ ΠΏΡ€ΠΎΠ΅ΠΊΡ‚ Π·Π° ΠΏΠΎΠΌΠΎΡ‰Π΅Π½ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π·Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ½Π°Ρ€ΠΎΠ΄Π½ΠΎ ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ Π±ΡŠΡ€Π·ΠΎ Ρ€Π°Π·Π²ΠΈΠ» сС Π² ΠΆΠΈΠ², Π±ΠΎΠ³Π°Ρ‚ Π½Π° нюанси Π΅Π·ΠΈΠΊ, ЕспСранто ΠΏΠΎΠ²Π΅Ρ‡Π΅ ΠΎΡ‚ Π²Π΅ΠΊ Ρ„ΡƒΠ½ΠΊΡ†ΠΈΠΎΠ½ΠΈΡ€Π°, Π·Π° Π΄Π° ΡΠ²ΡŠΡ€Π·Π²Π° Ρ…ΠΎΡ€Π°Ρ‚Π° Π²ΡŠΠΏΡ€Π΅ΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡ‚Π΅ ΠΈ ΠΊΡƒΠ»Ρ‚ΡƒΡ€Π½ΠΈΡ‚Π΅ ΠΏΡ€Π΅Π³Ρ€Π°Π΄ΠΈ. ΠœΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ²Ρ€Π΅ΠΌΠ΅Π½Π½ΠΎ Ρ†Π΅Π»ΠΈΡ‚Π΅ Π½Π° Ρ…ΠΎΡ€Π°Ρ‚Π°, ΠΊΠΎΠΈΡ‚ΠΎ Π³ΠΎ говорят, Π½Π΅ ΠΈΠ·Π³ΡƒΠ±ΠΈΡ…Π° ваТност ΠΈ актуалност. ВСроятно Π½ΠΈΡ‚ΠΎ ΠΈΠ·ΠΏΠΎΠ»Π·Π²Π°Π½Π΅Ρ‚ΠΎ Π½Π° няколко Π½Π°Ρ†ΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠ° ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ½Π°Ρ€ΠΎΠ΄Π½ΠΈ, Π½ΠΈΡ‚ΠΎ ΠΏΡ€ΠΎΠ³Ρ€Π΅ΡΡŠΡ‚ Π² ΡΡŠΠΎΠ±Ρ‰ΠΈΡ‚Π΅Π»Π½Π°Ρ‚Π° Ρ‚Π΅Ρ…Π½ΠΈΠΊΠ°, Π½ΠΈΡ‚ΠΎ ΠΎΡ‚ΠΊΡ€ΠΈΠ²Π°Π½Π΅Ρ‚ΠΎ Π½Π° Π½ΠΎΠ²ΠΈ ΠΌΠ΅Ρ‚ΠΎΠ΄ΠΈ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΠΎΠ±ΡƒΡ‡Π΅Π½ΠΈΠ΅ Ρ‰Π΅ Ρ€Π΅Π°Π»ΠΈΠ·ΠΈΡ€Π°Ρ‚ слСднитС ΠΏΡ€ΠΈΠ½Ρ†ΠΈΠΏΠΈ, ΠΊΠΎΠΈΡ‚ΠΎ Π½ΠΈΠ΅ смятамС Π·Π° ΡΡŠΡ‰Π΅ΡΡ‚Π²Π΅Π½ΠΈ Π·Π° справСдлив ΠΈ СфикасСн Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ² Ρ€Π΅Π΄.

LanΔ‰ita en 1887 kiel projekto de helplingvo por internacia komunikado, kaj rapide evoluinta en vivoplenan, nuancoriΔ‰an lingvon, esperanto jam de pli ol jarcento funkcias por kunligi homojn trans lingvaj kaj kulturaj baroj. Intertempe la celoj de ĝiaj parolantoj ne perdis gravecon kaj aktualecon. Nek la tutmonda uzado de kelkaj lingvoj, nek progresoj en la komunikad-tekniko, nek la malkovro de novaj metodoj de lingvo-instruado verŝajne realigos jenajn principojn, kiujn ni konsideras esencaj por justa kaj efika lingva ordo.

1. ДСмокрация

1. Demokratio

ΠšΠΎΠΌΡƒΠ½ΠΈΠΊΠ°Ρ†ΠΈΠΎΠ½Π½Π° систСма, която Π΄Π°Π²Π° ΠΏΡ€ΠΈΠ²ΠΈΠ»Π΅Π³ΠΈΠΈ Π·Π° цял ΠΆΠΈΠ²ΠΎΡ‚ Π½Π° някои Ρ…ΠΎΡ€Π°, Π½ΠΎ ΠΎΡ‚ Π΄Ρ€ΡƒΠ³ΠΈ изисква Π΄Π° инвСстират Π³ΠΎΠ΄ΠΈΠ½ΠΈ усилия, Π·Π° Π΄Π° постигнат Π² ΠΊΡ€Π°ΠΉΠ½Π° смСтка ΠΏΠΎ-ниска стСпСн Π½Π° способност, Π΅ Ρ„ΡƒΠ½Π΄Π°ΠΌΠ΅Π½Ρ‚Π°Π»Π½ΠΎ Π½Π΅Π΄Π΅ΠΌΠΎΠΊΡ€Π°Ρ‚ΠΈΡ‡Π½Π°. Π’ΡŠΠΏΡ€Π΅ΠΊΠΈ Ρ‡Π΅ β€” ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ всСки Π΅Π·ΠΈΠΊ β€” ЕспСранто Π½Π΅ Π΅ ΡΡŠΠ²ΡŠΡ€ΡˆΠ΅Π½, Ρ‚ΠΎΠΉ Π·Π½Π°Ρ‡ΠΈΡ‚Π΅Π»Π½ΠΎ ΠΏΡ€Π΅Π²ΡŠΠ·Ρ…ΠΎΠΆΠ΄Π° всСки ΡΡŠΠΏΠ΅Ρ€Π½ΠΈΠΊ Π² сфСрата Π½Π° Ρ€Π°Π²Π½ΠΎΠΏΡ€Π°Π²Π½ΠΎΡ‚ΠΎ ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅ Π² цял свят.

Komunika sistemo, kiu tutvive privilegias iujn homojn, sed postulas de aliaj, ke ili investu jarojn da penoj por atingi malpli altan gradon de kapablo, estas fundamente maldemokratia. Kvankam, kiel Δ‰iu lingvo, esperanto ne estas perfekta, ĝi ege superas Δ‰iun rivalon en la sfero de egaleca tutmonda komunikado.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡ‚ΠΎ Π½Π΅Ρ€Π°Π²Π½ΠΎΠΏΡ€Π°Π²ΠΈΠ΅ Π΅ ΠΏΡ€ΠΈΡ‡ΠΈΠ½Π° Π·Π° Π½Π΅Ρ€Π°Π²Π½ΠΎΠΏΡ€Π°Π²Π½ΠΎ ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅ Π½Π° всички Π½ΠΈΠ²Π°, Π²ΠΊΠ»ΡŽΡ‡ΠΈΡ‚Π΅Π»Π½ΠΎ ΠΈ Π½Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ½Π°Ρ€ΠΎΠ΄Π½ΠΎ Π½ΠΈΠ²ΠΎ. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΄Π΅ΠΌΠΎΠΊΡ€Π°Ρ‚ΠΈΡ‡Π½ΠΎ ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅.

Ni asertas, ke lingva malegaleco sekvigas komunikan malegalecon je Δ‰iuj niveloj, inkluzive de la internacia nivelo. Ni estas movado por demokratia komunikado.

2. Наднационално Π²ΡŠΠ·ΠΏΠΈΡ‚Π°Π½ΠΈΠ΅

2. Transnacia edukado

ВсСки СтничСски Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΅ ΡΠ²ΡŠΡ€Π·Π°Π½ с ΠΎΠΏΡ€Π΅Π΄Π΅Π»Π΅Π½Π° ΠΊΡƒΠ»Ρ‚ΡƒΡ€Π° ΠΈ нация (Π½Π°Ρ†ΠΈΠΈ). НапримСр ΡƒΡ‡Π΅Π½ΠΈΠΊΡŠΡ‚, ΠΊΠΎΠΉΡ‚ΠΎ ΠΈΠ·ΡƒΡ‡Π°Π²Π° английски Π΅Π·ΠΈΠΊ, ΡƒΡ‡ΠΈ ΠΈ Π·Π° ΠΊΡƒΠ»Ρ‚ΡƒΡ€Π°Ρ‚Π°, гСографията ΠΈ ΠΏΠΎΠ»ΠΈΡ‚ΠΈΠΊΠ°Ρ‚Π° Π½Π° Π°Π½Π³Π»ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡ‡Π½ΠΈΡ‚Π΅ страни, Π³Π»Π°Π²Π½ΠΎ БАЩ ΠΈ ВСликобритания. Π£Ρ‡Π΅Π½ΠΈΠΊΡŠΡ‚, ΠΊΠΎΠΉΡ‚ΠΎ ΠΈΠ·ΡƒΡ‡Π°Π²Π° ЕспСранто, ΡƒΡ‡ΠΈ Π·Π° свят Π±Π΅Π· Π³Ρ€Π°Π½ΠΈΡ†ΠΈ, Π² ΠΊΠΎΠΉΡ‚ΠΎ всяка страна сС прСдставя ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ Π΄ΠΎΠΌ.

Ĉiu etna lingvo estas ligita al difinita kulturo kaj naci(ar)o. Ekzemple, la lernejano, kiu studas la anglan, lernas pri la kulturo, geografio kaj politiko de la anglalingvaj landoj, precipe Usono kaj Britio. La lernejano, kiu studas esperanton, lernas pri la mondo sen limoj, en kiu Δ‰iu lando prezentiĝas kiel hejmo.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ Π²ΡŠΠ·ΠΏΠΈΡ‚Π°Π½ΠΈΠ΅Ρ‚ΠΎ Ρ‡Ρ€Π΅Π· ΠΊΠΎΠΉΡ‚ΠΎ ΠΈ Π΄Π° Π΅ СтничСски Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΅ ΡΠ²ΡŠΡ€Π·Π°Π½ΠΎ с ΠΎΠΏΡ€Π΅Π΄Π΅Π»Π΅Π½Π° пСрспСктива Π·Π° свСта. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π½Π°Π΄Π½Π°Ρ†ΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΎ Π²ΡŠΠ·ΠΏΠΈΡ‚Π°Π½ΠΈΠ΅.

Ni asertas, ke la edukado per iu ajn etna lingvo estas ligita al difinita perspektivo pri la mondo. Ni estas movado de transnacia edukado.

3. ΠŸΠ΅Π΄Π°Π³ΠΎΠ³ΠΈΡ‡Π΅ΡΠΊΠ° СфСктивност

3. Pedagogia efikeco

Π‘Π°ΠΌΠΎ малък ΠΏΡ€ΠΎΡ†Π΅Π½Ρ‚ ΠΎΡ‚ Ρ‚Π΅Π·ΠΈ, ΠΊΠΎΠΈΡ‚ΠΎ ΡƒΡ‡Π°Ρ‚ Ρ‡ΡƒΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ, Π³ΠΎ овладяват. ΠŸΡŠΠ»Π½ΠΎΡ‚ΠΎ овладяванС Π½Π° ЕспСранто Π΅ възмоТно Π΄ΠΎΡ€ΠΈ Ρ‡Ρ€Π΅Π· самообучСниС. Π Π°Π·Π»ΠΈΡ‡Π½ΠΈ изслСдвания сочат, Ρ‡Π΅ Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΠΊ, ΠΊoΠΉΡ‚ΠΎ Π΅ ΠΈΠ·ΡƒΡ‡Π°Π²Π°Π» ЕспСранто, ΠΏΠΎ-лСсно усвоява Π΄Ρ€ΡƒΠ³ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ. ЕспСранто сС ΠΏΡ€Π΅ΠΏΠΎΡ€ΡŠΡ‡Π²Π° ΠΈ ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ ΡΡŠΡ‰Π΅ΡΡ‚Π²Π΅Π½ Π΅Π»Π΅ΠΌΠ΅Π½Ρ‚ Π² процСса Π½Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡ‚ΠΎ осъзнаванС Π½Π° ΡƒΡ‡Π΅Π½ΠΈΡ†ΠΈΡ‚Π΅.

Nur malgranda procentaΔ΅o el tiuj, kiuj studas fremdan lingvon, ekmastras ĝin. Plena posedo de esperanto eblas eΔ‰ per memstudado. Diversaj studoj raportis propedeΕ­tikajn efikojn al la lernado de aliaj lingvoj. Oni ankaΕ­ rekomendas esperanton kiel kernan eron en kursoj por la lingva konsciigo de lernantoj.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ трудността Π½Π° СтничСскитС Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ Π²ΠΈΠ½Π°Π³ΠΈ Π΅ прСпятствиС Π·Π° ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎ Ρ…ΠΎΡ€Π°, ΠΊΠΎΠΈΡ‚ΠΎ всС ΠΏΠ°ΠΊ Π±ΠΈΡ…Π° ΠΈΠΌΠ°Π»ΠΈ ΠΏΠΎΠ»Π·Π° ΠΎΡ‚ Π²Π»Π°Π΄Π΅Π΅Π½Π΅Ρ‚ΠΎ Π½Π° Ρ‡ΡƒΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅Ρ„Π΅ΠΊΡ‚ΠΈΠ²Π½ΠΎ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΠΎΠ±ΡƒΡ‡Π΅Π½ΠΈΠ΅.

Ni asertas, ke la malfacileco de la etnaj lingvoj Δ‰iam prezentos obstaklon por multaj lernantoj, kiuj tamen profitus el la scio de dua lingvo. Ni estas movado por efika lingvo-instruado.

4. ΠœΠ½ΠΎΠ³ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡ‡ΠΈΠ΅

4. Plurlingveco

ЕспСрантската общност Π΅ Π΅Π΄Π½Π° ΠΎΡ‚ ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΎΡ‚ΠΎ свСтовни Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ общности, Ρ‡ΠΈΠΈΡ‚ΠΎ Ρ‡Π»Π΅Π½ΠΎΠ²Π΅ са Π±Π΅Π· ΠΈΠ·ΠΊΠ»ΡŽΡ‡Π΅Π½ΠΈΠ΅ Π΄Π²Ρƒ- ΠΈΠ»ΠΈ ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡ‡Π½ΠΈ. ВсСки Ρ‡Π»Π΅Π½ Π½Π° общността Π΅ ΠΏΡ€ΠΈΠ΅Π» Π·Π°Π΄Π°Ρ‡Π°Ρ‚Π° Π΄Π° ΠΈΠ·ΡƒΡ‡ΠΈ ΠΏΠΎΠ½Π΅ Π΅Π΄ΠΈΠ½ Ρ‡ΡƒΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΄ΠΎ стСпСн Π½Π° Π³ΠΎΠ²ΠΎΡ€Π΅Π½Π΅. Π’ ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎ случаи Ρ‚ΠΎΠ²Π° Π²ΠΎΠ΄ΠΈ Π΄ΠΎ Π²Π»Π°Π΄Π΅Π΅Π½Π΅ Π½Π° ΠΏΠΎΠ²Π΅Ρ‡Π΅ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ ΠΈ любов към тях ΠΈ ΠΈΠ·ΠΎΠ±Ρ‰ΠΎ Π΄ΠΎ Ρ€Π°Π·ΡˆΠΈΡ€ΡΠ²Π°Π½Π΅ Π½Π° личния Ρ…ΠΎΡ€ΠΈΠ·ΠΎΠ½Ρ‚.

La esperanto-komunumo estas unu el malmultaj mondskalaj lingvokomunumoj, kies parolantoj estas senescepte du- aŭ plurlingvaj. Ĉiu komunumano akceptis la taskon lerni almenaŭ unu fremdan lingvon ĝis parola grado. Multokaze tio kondukas al la scio de kaj amo al pluraj lingvoj, kaj ĝenerale al pli vasta persona horizonto.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ Π³ΠΎΠ²ΠΎΡ€Π΅Ρ‰ΠΈΡ‚Π΅ Ρ€Π°Π·Π»ΠΈΡ‡Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ, ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΈ ΠΈ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈ, Π±ΠΈ трябвало Π΄Π° ΠΈΠΌΠ°Ρ‚ рСалния шанс Π΄Π° усвоят Π²Ρ‚ΠΎΡ€ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΄ΠΎ високо Π½ΠΈΠ²ΠΎ Π½Π° ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° прСдоставянС Π½Π° Ρ‚ΠΎΠ·ΠΈ шанс.

Ni asertas, ke la anoj de Δ‰iuj lingvoj, grandaj kaj malgrandaj, devus disponi pri reala ŝanco por alproprigi duan lingvon ĝis alta komunika nivelo. Ni estas movado por la provizo de tiu ŝanco.

5. Π•Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡ€Π°Π²Π°

5. Lingvaj rajtoj

НСравнопоставСността Π½Π° Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈΡ‚Π΅ Π΅ ΠΏΡ€ΠΈΡ‡ΠΈΠ½Π° Π·Π° постоянна Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²Π° нСсигурност ΠΈΠ»ΠΈ пряко Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ подтисничСство Π·Π° голяма част ΠΎΡ‚ насСлСниСто Π½Π° свСта. Π’ СспСрантската общност прСдставитСлитС Π½Π° ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΈ ΠΈ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈ, ΠΎΡ„ΠΈΡ†ΠΈΠ°Π»Π½ΠΈ ΠΈ Π½Π΅ΠΎΡ„ΠΈΡ†ΠΈΠ°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ сС срСщат Π½Π° Π½Π΅ΡƒΡ‚Ρ€Π°Π»Π΅Π½ Ρ‚Π΅Ρ€Π΅Π½ Π±Π»Π°Π³ΠΎΠ΄Π°Ρ€Π΅Π½ΠΈΠ΅ Π½Π° Π²Π·Π°ΠΈΠΌΠ½Π°Ρ‚Π° воля Π·Π° компромис. Π’ΠΎΠ²Π° равновСсиС ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄Ρƒ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡ€Π°Π²Π° ΠΈ отговорности Π΅ ΠΏΡ€Π΅Ρ†Π΅Π΄Π΅Π½Ρ‚ Π·Π° Ρ€Π°Π·Π²ΠΈΡ‚ΠΈΠ΅Ρ‚ΠΎ ΠΈ ΠΎΡ†Π΅Π½ΠΊΠ°Ρ‚Π° Π½Π° Π΄Ρ€ΡƒΠ³ΠΈ Ρ€Π΅ΡˆΠ΅Π½ΠΈΡ Π½Π° ΠΏΡ€ΠΎΠ±Π»Π΅ΠΌΠ° Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡ‚ΠΎ нСравСнство ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡ‚Π΅ ΠΊΠΎΠ½Ρ„Π»ΠΈΠΊΡ‚ΠΈ.

La malegala disdivido de potenco inter la lingvoj estas recepto por konstanta lingva malsekureco, aΕ­ rekta lingva subpremado Δ‰e granda parto de la monda loĝantaro. En la esperanto-komunumo la anoj de lingvoj grandaj kaj malgrandaj, oficialaj kaj neoficialaj, kunvenas sur neΕ­trala tereno, dank' al la reciproka volo kompromisi. Tia ekvilibro inter lingvaj rajtoj kaj respondecoj liveras precedencon por evoluigi kaj pritaksi aliajn solvojn al la lingva malegaleco kaj lingvaj konfliktoj.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈΡ‚Π΅ Ρ€Π°Π·Π»ΠΈΠΊΠΈ във влияниСто Π½Π° Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈΡ‚Π΅ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΠΎΠΏΠ°Π²Π°Ρ‚ Π³Π°Ρ€Π°Π½Ρ†ΠΈΠΈΡ‚Π΅, ΠΈΠ·Ρ€Π°Π·Π΅Π½ΠΈ Π² Ρ‚ΠΎΠ»ΠΊΠΎΠ²Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡƒΠ½Π°Ρ€ΠΎΠ΄Π½ΠΈ Π΄ΠΎΠΊΡƒΠΌΠ΅Π½Ρ‚ΠΈ, Π·Π° равнопоставСност нСзависимо ΠΎΡ‚ Π΅Π·ΠΈΠΊΠ°. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡ€Π°Π²Π°.

Ni asertas, ke la vastaj potencodiferencoj inter la lingvoj subfosas la garantiojn esprimitajn en tiom da internaciaj dokumentoj, de egaleca traktado sendistinge pri la lingvo. Ni estas movado por lingvaj rajtoj.

6. Π•Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ Ρ€Π°Π·Π½ΠΎΠΎΠ±Ρ€Π°Π·ΠΈΠ΅

6. Lingva diverseco

НационалнитС правитСлства са склонни Π΄Π° смятат Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡ‚Π΅ различия Π² свСта Π·Π° ΠΏΡ€Π΅Ρ‡ΠΊΠ° ΠΏΡ€ΠΈ ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅Ρ‚ΠΎ ΠΈ Ρ€Π°Π·Π²ΠΈΡ‚ΠΈΠ΅Ρ‚ΠΎ. Но Π·Π° СспСрантската общност Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡ‚Π΅ различия са постоянСн ΠΈ Π½Π΅ΠΏΡ€Π΅ΡΡŠΡ…Π²Π°Ρ‰ ΠΈΠ·Π²ΠΎΡ€ Π½Π° богатство. Π‘Π»Π΅Π΄ΠΎΠ²Π°Ρ‚Π΅Π»Π½ΠΎ всСки Π΅Π·ΠΈΠΊ, ΠΊΠ°ΠΊΡ‚ΠΎ ΠΈ всяко ΠΆΠΈΠ²ΠΎ ΡΡŠΡ‰Π΅ΡΡ‚Π²ΠΎ, Π΅ Ρ†Π΅Π½Π΅Π½ сам ΠΏΠΎ сСбС си ΠΈ достоСн Π·Π° Π·Π°Ρ‰ΠΈΡ‚Π° ΠΈ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΡ€Π΅ΠΏΠ°.

La naciaj registaroj emas konsideri la grandan diversecon de lingvoj en la mondo kiel baron al komunikado kaj evoluigo. Por la esperanto-komunumo, tamen, la lingva diverseco estas konstanta kaj nemalhavebla fonto de riĉeco. Sekve, ĉiu lingvo, kiel ĉiu vivaġospecio, estas valora jam pro si mem kaj inda je protektado kaj subtenado.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ ΠΏΠΎΠ»ΠΈΡ‚ΠΈΠΊΠ°Ρ‚Π° Π½Π° ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ Ρ€Π°Π·Π²ΠΈΡ‚ΠΈΠ΅, Π°ΠΊΠΎ Π½Π΅ сС основава Π½Π° ΡƒΠ²Π°ΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ ΠΈ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΡ€Π΅ΠΏΠ° Π½Π° всички Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ, осъТда Π½Π° ΠΎΡ‚ΠΌΠΈΡ€Π°Π½Π΅ ΠΏΠΎΠ²Π΅Ρ‡Π΅Ρ‚ΠΎ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ Π² свСта. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ Ρ€Π°Π·Π½ΠΎΠΎΠ±Ρ€Π°Π·ΠΈΠ΅.

Ni asertas, ke la politiko de komunikado kaj evoluigo, se ĝi ne estas bazita sur respekto al kaj subteno de Δ‰iuj lingvoj, kondamnas al formorto la plimulton de la lingvoj de la mondo. Ni estas movado por lingva diverseco.

7. ЧовСшка Сманципация

7. Homa emancipiĝo

ВсСки Π΅Π·ΠΈΠΊ освобоТдава ΠΈ ΠΎΠ³Ρ€Π°Π½ΠΈΡ‡Π°Π²Π° Π³ΠΎΠ²ΠΎΡ€Π΅Ρ‰ΠΈΡ‚Π΅ Π³ΠΎ, ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ ΠΈΠΌ Π΄Π°Π²Π° Π²ΡŠΠ·ΠΌΠΎΠΆΠ½ΠΎΡΡ‚ Π΄Π° ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Ρ‚ ΠΏΠΎΠΌΠ΅ΠΆΠ΄Ρƒ си, Π½ΠΎ ΠΈΠΌ ΠΏΡ€Π΅Ρ‡ΠΈ Π΄Π° ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Ρ‚ с Π΄Ρ€ΡƒΠ³ΠΈ. ЗамислСн ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ унивСрсално срСдство Π·Π° ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅, ЕспСранто Π΅ Π΅Π΄ΠΈΠ½ ΠΎΡ‚ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈΡ‚Π΅ дСйстващи ΠΏΡ€ΠΎΠ΅ΠΊΡ‚ΠΈ Π·Π° Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΡˆΠΊΠ° Сманципация β€” ΠΏΡ€ΠΎΠ΅ΠΊΡ‚, Π΄Π°Π²Π°Ρ‰ Π²ΡŠΠ·ΠΌΠΎΠΆΠ½ΠΎΡΡ‚ Π½Π° всСки Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΠΊ Π΄Π° участва ΠΊΠ°Ρ‚ΠΎ ΠΈΠ½Π΄ΠΈΠ²ΠΈΠ΄ Π² Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΡˆΠΊΠ°Ρ‚Π° общност, със Π·Π΄Ρ€Π°Π²ΠΈ ΠΊΠΎΡ€Π΅Π½ΠΈ Π² своята мСстна ΠΊΡƒΠ»Ρ‚ΡƒΡ€Π½Π° ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²Π° идСнтичност, Π½ΠΎ Π½Π΅ΠΎΠ³Ρ€Π°Π½ΠΈΡ‡Π°Π²Π°Π½ ΠΎΡ‚ тях.

Ĉiu lingvo liberigas kaj malliberigas siajn anojn, donante al ili la povon komuniki inter si, barante la komunikadon kun aliaj. Planita kiel universala komunikilo, esperanto estas unu el la grandaj funkciantaj projektoj de la homa emancipiĝo β€” projekto por ebligi al Δ‰iu homo partopreni kiel individuo en la homa komunumo, kun firmaj radikoj Δ‰e sia loka kultura kaj lingva identeco, sed ne limigite de ili.

НиС Ρ‚Π²ΡŠΡ€Π΄ΠΈΠΌ, Ρ‡Π΅ ΠΈΠ·ΠΊΠ»ΡŽΡ‡ΠΈΡ‚Π΅Π»Π½ΠΎΡ‚ΠΎ ΠΈΠ·ΠΏΠΎΠ»Π·Π²Π°Π½Π΅ Π½Π° Π½Π°Ρ†ΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡ†ΠΈ Π½Π΅ΠΈΠ·Π±Π΅ΠΆΠ½ΠΎ поставя ΠΏΡ€Π΅Π³Ρ€Π°Π΄ΠΈ Π·Π° свободата Π½Π° сСбСизразяванС, ΠΎΠ±Ρ‰ΡƒΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ сдруТаванС. НиС смС Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Ρ‡ΠΎΠ²Π΅ΡˆΠΊΠ° Сманципация.

Ni asertas, ke la ekskluziva uzado de naciaj lingvoj neeviteble starigas barojn al la liberecoj de sinesprimado, komunikado kaj asociiĝo. Ni estas movado por la homa emancipiĝo.

Prago, jul. 1996

Prago, jul. 1996

Рэклама