ΠΠ°Π»Π³Π°ΡΡΠΊΠ°-ΡΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠ° ΠΊΠ½ΡΠ³Π°-Π±ΡΠ»ΡΠ½Π³Π²Π°
ΠΠΈΠ΅, ΡΠ»Π΅Π½ΠΎΠ²Π΅ΡΠ΅ Π½Π° ΡΠ²Π΅ΡΠΎΠ²Π½ΠΎΡΠΎ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π½Π°ΠΏΡΠ΅Π΄ΡΠΊ Π½Π° ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ, ΠΎΡΠΏΡΠ°Π²ΡΠΌΠ΅ ΡΠΎΠ·ΠΈ ΠΌΠ°Π½ΠΈΡΠ΅ΡΡ ΠΊΡΠΌ Π²ΡΠΈΡΠΊΠΈ ΠΏΡΠ°Π²ΠΈΡΠ΅Π»ΡΡΠ²Π°, ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ½Π°ΡΠΎΠ΄Π½ΠΈ ΠΎΡΠ³Π°Π½ΠΈΠ·Π°ΡΠΈΠΈ ΠΈ Ρ ΠΎΡΠ° Ρ Π΄ΠΎΠ±ΡΠ° Π²ΠΎΠ»Ρ, Π΄Π΅ΠΊΠ»Π°ΡΠΈΡΠ°ΠΌΠ΅ Π½Π°ΡΠ΅ΡΠΎ Π½Π°ΠΌΠ΅ΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Ρ ΡΠ²ΡΡΠ΄Π° Π²ΠΎΠ»Ρ Π΄Π° ΠΏΡΠΎΠ΄ΡΠ»ΠΆΠΈΠΌ Π΄Π° ΡΠ°Π±ΠΎΡΠΈΠΌ Π² ΠΈΠΌΠ΅ΡΠΎ Π½Π° ΠΈΠ·ΡΠ°Π·Π΅Π½ΠΈΡΠ΅ ΡΡΠΊ ΡΠ΅Π»ΠΈ ΠΈ ΠΊΠ°Π½ΠΈΠΌ Π²ΡΡΠΊΠ° ΠΎΡΠ³Π°Π½ΠΈΠ·Π°ΡΠΈΡ ΠΈ Π²ΡΠ΅ΠΊΠΈ ΡΠΎΠ²Π΅ΠΊ Π΄Π° ΡΠ΅ ΠΏΡΠΈΡΡΠ΅Π΄ΠΈΠ½ΡΡ ΠΊΡΠΌ Π½Π°ΡΠΈΡΠ΅ ΡΡΡΠ΅ΠΌΠ΅ΠΆΠΈ.
Ni, anoj de la tutmonda movado por la progresigo de esperanto, direktas Δi tiun manifeston al Δiuj registaroj, internaciaj organizoj kaj homoj de bona volo, deklaras nian intencon firmvole plulabori por la celoj Δi tie esprimitaj, kaj invitas Δiun unuopan organizaΔ΅on kaj homon aliΔi al nia strebado.
Π‘ΡΠ·Π΄Π°Π΄Π΅Π½ ΠΏΡΠ΅Π· 1887 Π³. ΠΊΠ°ΡΠΎ ΠΏΡΠΎΠ΅ΠΊΡ Π·Π° ΠΏΠΎΠΌΠΎΡΠ΅Π½ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π·Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ½Π°ΡΠΎΠ΄Π½ΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ Π±ΡΡΠ·ΠΎ ΡΠ°Π·Π²ΠΈΠ» ΡΠ΅ Π² ΠΆΠΈΠ², Π±ΠΎΠ³Π°Ρ Π½Π° Π½ΡΠ°Π½ΡΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ, ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ ΠΏΠΎΠ²Π΅ΡΠ΅ ΠΎΡ Π²Π΅ΠΊ ΡΡΠ½ΠΊΡΠΈΠΎΠ½ΠΈΡΠ°, Π·Π° Π΄Π° ΡΠ²ΡΡΠ·Π²Π° Ρ ΠΎΡΠ°ΡΠ° Π²ΡΠΏΡΠ΅ΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡΠ΅ ΠΈ ΠΊΡΠ»ΡΡΡΠ½ΠΈΡΠ΅ ΠΏΡΠ΅Π³ΡΠ°Π΄ΠΈ. ΠΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ²ΡΠ΅ΠΌΠ΅Π½Π½ΠΎ ΡΠ΅Π»ΠΈΡΠ΅ Π½Π° Ρ ΠΎΡΠ°ΡΠ°, ΠΊΠΎΠΈΡΠΎ Π³ΠΎ Π³ΠΎΠ²ΠΎΡΡΡ, Π½Π΅ ΠΈΠ·Π³ΡΠ±ΠΈΡ Π° Π²Π°ΠΆΠ½ΠΎΡΡ ΠΈ Π°ΠΊΡΡΠ°Π»Π½ΠΎΡΡ. ΠΠ΅ΡΠΎΡΡΠ½ΠΎ Π½ΠΈΡΠΎ ΠΈΠ·ΠΏΠΎΠ»Π·Π²Π°Π½Π΅ΡΠΎ Π½Π° Π½ΡΠΊΠΎΠ»ΠΊΠΎ Π½Π°ΡΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠ° ΠΊΠ°ΡΠΎ ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ½Π°ΡΠΎΠ΄Π½ΠΈ, Π½ΠΈΡΠΎ ΠΏΡΠΎΠ³ΡΠ΅ΡΡΡ Π² ΡΡΠΎΠ±ΡΠΈΡΠ΅Π»Π½Π°ΡΠ° ΡΠ΅Ρ Π½ΠΈΠΊΠ°, Π½ΠΈΡΠΎ ΠΎΡΠΊΡΠΈΠ²Π°Π½Π΅ΡΠΎ Π½Π° Π½ΠΎΠ²ΠΈ ΠΌΠ΅ΡΠΎΠ΄ΠΈ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅ ΡΠ΅ ΡΠ΅Π°Π»ΠΈΠ·ΠΈΡΠ°Ρ ΡΠ»Π΅Π΄Π½ΠΈΡΠ΅ ΠΏΡΠΈΠ½ΡΠΈΠΏΠΈ, ΠΊΠΎΠΈΡΠΎ Π½ΠΈΠ΅ ΡΠΌΡΡΠ°ΠΌΠ΅ Π·Π° ΡΡΡΠ΅ΡΡΠ²Π΅Π½ΠΈ Π·Π° ΡΠΏΡΠ°Π²Π΅Π΄Π»ΠΈΠ² ΠΈ Π΅ΡΠΈΠΊΠ°ΡΠ΅Π½ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ² ΡΠ΅Π΄.
LanΔita en 1887 kiel projekto de helplingvo por internacia komunikado, kaj rapide evoluinta en vivoplenan, nuancoriΔan lingvon, esperanto jam de pli ol jarcento funkcias por kunligi homojn trans lingvaj kaj kulturaj baroj. Intertempe la celoj de Δiaj parolantoj ne perdis gravecon kaj aktualecon. Nek la tutmonda uzado de kelkaj lingvoj, nek progresoj en la komunikad-tekniko, nek la malkovro de novaj metodoj de lingvo-instruado verΕajne realigos jenajn principojn, kiujn ni konsideras esencaj por justa kaj efika lingva ordo.
1. ΠΠ΅ΠΌΠΎΠΊΡΠ°ΡΠΈΡ
1. Demokratio
ΠΠΎΠΌΡΠ½ΠΈΠΊΠ°ΡΠΈΠΎΠ½Π½Π° ΡΠΈΡΡΠ΅ΠΌΠ°, ΠΊΠΎΡΡΠΎ Π΄Π°Π²Π° ΠΏΡΠΈΠ²ΠΈΠ»Π΅Π³ΠΈΠΈ Π·Π° ΡΡΠ» ΠΆΠΈΠ²ΠΎΡ Π½Π° Π½ΡΠΊΠΎΠΈ Ρ ΠΎΡΠ°, Π½ΠΎ ΠΎΡ Π΄ΡΡΠ³ΠΈ ΠΈΠ·ΠΈΡΠΊΠ²Π° Π΄Π° ΠΈΠ½Π²Π΅ΡΡΠΈΡΠ°Ρ Π³ΠΎΠ΄ΠΈΠ½ΠΈ ΡΡΠΈΠ»ΠΈΡ, Π·Π° Π΄Π° ΠΏΠΎΡΡΠΈΠ³Π½Π°Ρ Π² ΠΊΡΠ°ΠΉΠ½Π° ΡΠΌΠ΅ΡΠΊΠ° ΠΏΠΎ-Π½ΠΈΡΠΊΠ° ΡΡΠ΅ΠΏΠ΅Π½ Π½Π° ΡΠΏΠΎΡΠΎΠ±Π½ΠΎΡΡ, Π΅ ΡΡΠ½Π΄Π°ΠΌΠ΅Π½ΡΠ°Π»Π½ΠΎ Π½Π΅Π΄Π΅ΠΌΠΎΠΊΡΠ°ΡΠΈΡΠ½Π°. ΠΡΠΏΡΠ΅ΠΊΠΈ ΡΠ΅ β ΠΊΠ°ΡΠΎ Π²ΡΠ΅ΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ β ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ Π½Π΅ Π΅ ΡΡΠ²ΡΡΡΠ΅Π½, ΡΠΎΠΉ Π·Π½Π°ΡΠΈΡΠ΅Π»Π½ΠΎ ΠΏΡΠ΅Π²ΡΠ·Ρ ΠΎΠΆΠ΄Π° Π²ΡΠ΅ΠΊΠΈ ΡΡΠΏΠ΅ΡΠ½ΠΈΠΊ Π² ΡΡΠ΅ΡΠ°ΡΠ° Π½Π° ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠΏΡΠ°Π²Π½ΠΎΡΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ Π² ΡΡΠ» ΡΠ²ΡΡ.
Komunika sistemo, kiu tutvive privilegias iujn homojn, sed postulas de aliaj, ke ili investu jarojn da penoj por atingi malpli altan gradon de kapablo, estas fundamente maldemokratia. Kvankam, kiel Δiu lingvo, esperanto ne estas perfekta, Δi ege superas Δiun rivalon en la sfero de egaleca tutmonda komunikado.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡΠΎ Π½Π΅ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠΏΡΠ°Π²ΠΈΠ΅ Π΅ ΠΏΡΠΈΡΠΈΠ½Π° Π·Π° Π½Π΅ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠΏΡΠ°Π²Π½ΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ Π½Π° Π²ΡΠΈΡΠΊΠΈ Π½ΠΈΠ²Π°, Π²ΠΊΠ»ΡΡΠΈΡΠ΅Π»Π½ΠΎ ΠΈ Π½Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ½Π°ΡΠΎΠ΄Π½ΠΎ Π½ΠΈΠ²ΠΎ. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΄Π΅ΠΌΠΎΠΊΡΠ°ΡΠΈΡΠ½ΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅.
Ni asertas, ke lingva malegaleco sekvigas komunikan malegalecon je Δiuj niveloj, inkluzive de la internacia nivelo. Ni estas movado por demokratia komunikado.
2. ΠΠ°Π΄Π½Π°ΡΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΎ Π²ΡΠ·ΠΏΠΈΡΠ°Π½ΠΈΠ΅
2. Transnacia edukado
ΠΡΠ΅ΠΊΠΈ Π΅ΡΠ½ΠΈΡΠ΅ΡΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΅ ΡΠ²ΡΡΠ·Π°Π½ Ρ ΠΎΠΏΡΠ΅Π΄Π΅Π»Π΅Π½Π° ΠΊΡΠ»ΡΡΡΠ° ΠΈ Π½Π°ΡΠΈΡ (Π½Π°ΡΠΈΠΈ). ΠΠ°ΠΏΡΠΈΠΌΠ΅Ρ ΡΡΠ΅Π½ΠΈΠΊΡΡ, ΠΊΠΎΠΉΡΠΎ ΠΈΠ·ΡΡΠ°Π²Π° Π°Π½Π³Π»ΠΈΠΉΡΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ, ΡΡΠΈ ΠΈ Π·Π° ΠΊΡΠ»ΡΡΡΠ°ΡΠ°, Π³Π΅ΠΎΠ³ΡΠ°ΡΠΈΡΡΠ° ΠΈ ΠΏΠΎΠ»ΠΈΡΠΈΠΊΠ°ΡΠ° Π½Π° Π°Π½Π³Π»ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡΠ½ΠΈΡΠ΅ ΡΡΡΠ°Π½ΠΈ, Π³Π»Π°Π²Π½ΠΎ Π‘ΠΠ© ΠΈ ΠΠ΅Π»ΠΈΠΊΠΎΠ±ΡΠΈΡΠ°Π½ΠΈΡ. Π£ΡΠ΅Π½ΠΈΠΊΡΡ, ΠΊΠΎΠΉΡΠΎ ΠΈΠ·ΡΡΠ°Π²Π° ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ, ΡΡΠΈ Π·Π° ΡΠ²ΡΡ Π±Π΅Π· Π³ΡΠ°Π½ΠΈΡΠΈ, Π² ΠΊΠΎΠΉΡΠΎ Π²ΡΡΠΊΠ° ΡΡΡΠ°Π½Π° ΡΠ΅ ΠΏΡΠ΅Π΄ΡΡΠ°Π²Ρ ΠΊΠ°ΡΠΎ Π΄ΠΎΠΌ.
Δiu etna lingvo estas ligita al difinita kulturo kaj naci(ar)o. Ekzemple, la lernejano, kiu studas la anglan, lernas pri la kulturo, geografio kaj politiko de la anglalingvaj landoj, precipe Usono kaj Britio. La lernejano, kiu studas esperanton, lernas pri la mondo sen limoj, en kiu Δiu lando prezentiΔas kiel hejmo.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ Π²ΡΠ·ΠΏΠΈΡΠ°Π½ΠΈΠ΅ΡΠΎ ΡΡΠ΅Π· ΠΊΠΎΠΉΡΠΎ ΠΈ Π΄Π° Π΅ Π΅ΡΠ½ΠΈΡΠ΅ΡΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΅ ΡΠ²ΡΡΠ·Π°Π½ΠΎ Ρ ΠΎΠΏΡΠ΅Π΄Π΅Π»Π΅Π½Π° ΠΏΠ΅ΡΡΠΏΠ΅ΠΊΡΠΈΠ²Π° Π·Π° ΡΠ²Π΅ΡΠ°. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π½Π°Π΄Π½Π°ΡΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΎ Π²ΡΠ·ΠΏΠΈΡΠ°Π½ΠΈΠ΅.
Ni asertas, ke la edukado per iu ajn etna lingvo estas ligita al difinita perspektivo pri la mondo. Ni estas movado de transnacia edukado.
3. ΠΠ΅Π΄Π°Π³ΠΎΠ³ΠΈΡΠ΅ΡΠΊΠ° Π΅ΡΠ΅ΠΊΡΠΈΠ²Π½ΠΎΡΡ
3. Pedagogia efikeco
Π‘Π°ΠΌΠΎ ΠΌΠ°Π»ΡΠΊ ΠΏΡΠΎΡΠ΅Π½Ρ ΠΎΡ ΡΠ΅Π·ΠΈ, ΠΊΠΎΠΈΡΠΎ ΡΡΠ°Ρ ΡΡΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ, Π³ΠΎ ΠΎΠ²Π»Π°Π΄ΡΠ²Π°Ρ. ΠΡΠ»Π½ΠΎΡΠΎ ΠΎΠ²Π»Π°Π΄ΡΠ²Π°Π½Π΅ Π½Π° ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ Π΅ Π²ΡΠ·ΠΌΠΎΠΆΠ½ΠΎ Π΄ΠΎΡΠΈ ΡΡΠ΅Π· ΡΠ°ΠΌΠΎΠΎΠ±ΡΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅. Π Π°Π·Π»ΠΈΡΠ½ΠΈ ΠΈΠ·ΡΠ»Π΅Π΄Π²Π°Π½ΠΈΡ ΡΠΎΡΠ°Ρ, ΡΠ΅ ΡΠΎΠ²Π΅ΠΊ, ΠΊoΠΉΡΠΎ Π΅ ΠΈΠ·ΡΡΠ°Π²Π°Π» ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ, ΠΏΠΎ-Π»Π΅ΡΠ½ΠΎ ΡΡΠ²ΠΎΡΠ²Π° Π΄ΡΡΠ³ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ. ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ ΡΠ΅ ΠΏΡΠ΅ΠΏΠΎΡΡΡΠ²Π° ΠΈ ΠΊΠ°ΡΠΎ ΡΡΡΠ΅ΡΡΠ²Π΅Π½ Π΅Π»Π΅ΠΌΠ΅Π½Ρ Π² ΠΏΡΠΎΡΠ΅ΡΠ° Π½Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡΠΎ ΠΎΡΡΠ·Π½Π°Π²Π°Π½Π΅ Π½Π° ΡΡΠ΅Π½ΠΈΡΠΈΡΠ΅.
Nur malgranda procentaΔ΅o el tiuj, kiuj studas fremdan lingvon, ekmastras Δin. Plena posedo de esperanto eblas eΔ per memstudado. Diversaj studoj raportis propedeΕtikajn efikojn al la lernado de aliaj lingvoj. Oni ankaΕ rekomendas esperanton kiel kernan eron en kursoj por la lingva konsciigo de lernantoj.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ ΡΡΡΠ΄Π½ΠΎΡΡΡΠ° Π½Π° Π΅ΡΠ½ΠΈΡΠ΅ΡΠΊΠΈΡΠ΅ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ Π²ΠΈΠ½Π°Π³ΠΈ Π΅ ΠΏΡΠ΅ΠΏΡΡΡΡΠ²ΠΈΠ΅ Π·Π° ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎ Ρ ΠΎΡΠ°, ΠΊΠΎΠΈΡΠΎ Π²ΡΠ΅ ΠΏΠ°ΠΊ Π±ΠΈΡ Π° ΠΈΠΌΠ°Π»ΠΈ ΠΏΠΎΠ»Π·Π° ΠΎΡ Π²Π»Π°Π΄Π΅Π΅Π½Π΅ΡΠΎ Π½Π° ΡΡΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅ΡΠ΅ΠΊΡΠΈΠ²Π½ΠΎ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΠΎΠ±ΡΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅.
Ni asertas, ke la malfacileco de la etnaj lingvoj Δiam prezentos obstaklon por multaj lernantoj, kiuj tamen profitus el la scio de dua lingvo. Ni estas movado por efika lingvo-instruado.
4. ΠΠ½ΠΎΠ³ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡΠΈΠ΅
4. Plurlingveco
ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΡΠΊΠ°ΡΠ° ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡ Π΅ Π΅Π΄Π½Π° ΠΎΡ ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΎΡΠΎ ΡΠ²Π΅ΡΠΎΠ²Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡΠΈ, ΡΠΈΠΈΡΠΎ ΡΠ»Π΅Π½ΠΎΠ²Π΅ ΡΠ° Π±Π΅Π· ΠΈΠ·ΠΊΠ»ΡΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π΄Π²Ρ- ΠΈΠ»ΠΈ ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎΠ΅Π·ΠΈΡΠ½ΠΈ. ΠΡΠ΅ΠΊΠΈ ΡΠ»Π΅Π½ Π½Π° ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡΡΠ° Π΅ ΠΏΡΠΈΠ΅Π» Π·Π°Π΄Π°ΡΠ°ΡΠ° Π΄Π° ΠΈΠ·ΡΡΠΈ ΠΏΠΎΠ½Π΅ Π΅Π΄ΠΈΠ½ ΡΡΠΆΠ΄ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΄ΠΎ ΡΡΠ΅ΠΏΠ΅Π½ Π½Π° Π³ΠΎΠ²ΠΎΡΠ΅Π½Π΅. Π ΠΌΠ½ΠΎΠ³ΠΎ ΡΠ»ΡΡΠ°ΠΈ ΡΠΎΠ²Π° Π²ΠΎΠ΄ΠΈ Π΄ΠΎ Π²Π»Π°Π΄Π΅Π΅Π½Π΅ Π½Π° ΠΏΠΎΠ²Π΅ΡΠ΅ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ ΠΈ Π»ΡΠ±ΠΎΠ² ΠΊΡΠΌ ΡΡΡ ΠΈ ΠΈΠ·ΠΎΠ±ΡΠΎ Π΄ΠΎ ΡΠ°Π·ΡΠΈΡΡΠ²Π°Π½Π΅ Π½Π° Π»ΠΈΡΠ½ΠΈΡ Ρ ΠΎΡΠΈΠ·ΠΎΠ½Ρ.
La esperanto-komunumo estas unu el malmultaj mondskalaj lingvokomunumoj, kies parolantoj estas senescepte du- aΕ plurlingvaj. Δiu komunumano akceptis la taskon lerni almenaΕ unu fremdan lingvon Δis parola grado. Multokaze tio kondukas al la scio de kaj amo al pluraj lingvoj, kaj Δenerale al pli vasta persona horizonto.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ Π³ΠΎΠ²ΠΎΡΠ΅ΡΠΈΡΠ΅ ΡΠ°Π·Π»ΠΈΡΠ½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ, ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΈ ΠΈ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈ, Π±ΠΈ ΡΡΡΠ±Π²Π°Π»ΠΎ Π΄Π° ΠΈΠΌΠ°Ρ ΡΠ΅Π°Π»Π½ΠΈΡ ΡΠ°Π½Ρ Π΄Π° ΡΡΠ²ΠΎΡΡ Π²ΡΠΎΡΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ Π΄ΠΎ Π²ΠΈΡΠΎΠΊΠΎ Π½ΠΈΠ²ΠΎ Π½Π° ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° ΠΏΡΠ΅Π΄ΠΎΡΡΠ°Π²ΡΠ½Π΅ Π½Π° ΡΠΎΠ·ΠΈ ΡΠ°Π½Ρ.
Ni asertas, ke la anoj de Δiuj lingvoj, grandaj kaj malgrandaj, devus disponi pri reala Εanco por alproprigi duan lingvon Δis alta komunika nivelo. Ni estas movado por la provizo de tiu Εanco.
5. ΠΠ·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡΠ°Π²Π°
5. Lingvaj rajtoj
ΠΠ΅ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠΏΠΎΡΡΠ°Π²Π΅Π½ΠΎΡΡΡΠ° Π½Π° Π΅Π·ΠΈΡΠΈΡΠ΅ Π΅ ΠΏΡΠΈΡΠΈΠ½Π° Π·Π° ΠΏΠΎΡΡΠΎΡΠ½Π½Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²Π° Π½Π΅ΡΠΈΠ³ΡΡΠ½ΠΎΡΡ ΠΈΠ»ΠΈ ΠΏΡΡΠΊΠΎ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΠΏΠΎΠ΄ΡΠΈΡΠ½ΠΈΡΠ΅ΡΡΠ²ΠΎ Π·Π° Π³ΠΎΠ»ΡΠΌΠ° ΡΠ°ΡΡ ΠΎΡ Π½Π°ΡΠ΅Π»Π΅Π½ΠΈΠ΅ΡΠΎ Π½Π° ΡΠ²Π΅ΡΠ°. Π Π΅ΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΡΠΊΠ°ΡΠ° ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡ ΠΏΡΠ΅Π΄ΡΡΠ°Π²ΠΈΡΠ΅Π»ΠΈΡΠ΅ Π½Π° ΠΌΠ°Π»ΠΊΠΈ ΠΈ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈ, ΠΎΡΠΈΡΠΈΠ°Π»Π½ΠΈ ΠΈ Π½Π΅ΠΎΡΠΈΡΠΈΠ°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ ΡΠ΅ ΡΡΠ΅ΡΠ°Ρ Π½Π° Π½Π΅ΡΡΡΠ°Π»Π΅Π½ ΡΠ΅ΡΠ΅Π½ Π±Π»Π°Π³ΠΎΠ΄Π°ΡΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π½Π° Π²Π·Π°ΠΈΠΌΠ½Π°ΡΠ° Π²ΠΎΠ»Ρ Π·Π° ΠΊΠΎΠΌΠΏΡΠΎΠΌΠΈΡ. Π’ΠΎΠ²Π° ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠ²Π΅ΡΠΈΠ΅ ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄Ρ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡΠ°Π²Π° ΠΈ ΠΎΡΠ³ΠΎΠ²ΠΎΡΠ½ΠΎΡΡΠΈ Π΅ ΠΏΡΠ΅ΡΠ΅Π΄Π΅Π½Ρ Π·Π° ΡΠ°Π·Π²ΠΈΡΠΈΠ΅ΡΠΎ ΠΈ ΠΎΡΠ΅Π½ΠΊΠ°ΡΠ° Π½Π° Π΄ΡΡΠ³ΠΈ ΡΠ΅ΡΠ΅Π½ΠΈΡ Π½Π° ΠΏΡΠΎΠ±Π»Π΅ΠΌΠ° Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎΡΠΎ Π½Π΅ΡΠ°Π²Π΅Π½ΡΡΠ²ΠΎ ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡΠ΅ ΠΊΠΎΠ½ΡΠ»ΠΈΠΊΡΠΈ.
La malegala disdivido de potenco inter la lingvoj estas recepto por konstanta lingva malsekureco, aΕ rekta lingva subpremado Δe granda parto de la monda loΔantaro. En la esperanto-komunumo la anoj de lingvoj grandaj kaj malgrandaj, oficialaj kaj neoficialaj, kunvenas sur neΕtrala tereno, dank' al la reciproka volo kompromisi. Tia ekvilibro inter lingvaj rajtoj kaj respondecoj liveras precedencon por evoluigi kaj pritaksi aliajn solvojn al la lingva malegaleco kaj lingvaj konfliktoj.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈΡΠ΅ ΡΠ°Π·Π»ΠΈΠΊΠΈ Π²ΡΠ² Π²Π»ΠΈΡΠ½ΠΈΠ΅ΡΠΎ Π½Π° Π΅Π·ΠΈΡΠΈΡΠ΅ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΠΎΠΏΠ°Π²Π°Ρ Π³Π°ΡΠ°Π½ΡΠΈΠΈΡΠ΅, ΠΈΠ·ΡΠ°Π·Π΅Π½ΠΈ Π² ΡΠΎΠ»ΠΊΠΎΠ²Π° ΠΌΠ΅ΠΆΠ΄ΡΠ½Π°ΡΠΎΠ΄Π½ΠΈ Π΄ΠΎΠΊΡΠΌΠ΅Π½ΡΠΈ, Π·Π° ΡΠ°Π²Π½ΠΎΠΏΠΎΡΡΠ°Π²Π΅Π½ΠΎΡΡ Π½Π΅Π·Π°Π²ΠΈΡΠΈΠΌΠΎ ΠΎΡ Π΅Π·ΠΈΠΊΠ°. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈ ΠΏΡΠ°Π²Π°.
Ni asertas, ke la vastaj potencodiferencoj inter la lingvoj subfosas la garantiojn esprimitajn en tiom da internaciaj dokumentoj, de egaleca traktado sendistinge pri la lingvo. Ni estas movado por lingvaj rajtoj.
6. ΠΠ·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΡΠ°Π·Π½ΠΎΠΎΠ±ΡΠ°Π·ΠΈΠ΅
6. Lingva diverseco
ΠΠ°ΡΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΈΡΠ΅ ΠΏΡΠ°Π²ΠΈΡΠ΅Π»ΡΡΠ²Π° ΡΠ° ΡΠΊΠ»ΠΎΠ½Π½ΠΈ Π΄Π° ΡΠΌΡΡΠ°Ρ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡΠ΅ ΡΠ°Π·Π»ΠΈΡΠΈΡ Π² ΡΠ²Π΅ΡΠ° Π·Π° ΠΏΡΠ΅ΡΠΊΠ° ΠΏΡΠΈ ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ΡΠΎ ΠΈ ΡΠ°Π·Π²ΠΈΡΠΈΠ΅ΡΠΎ. ΠΠΎ Π·Π° Π΅ΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΡΠΊΠ°ΡΠ° ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΈΡΠ΅ ΡΠ°Π·Π»ΠΈΡΠΈΡ ΡΠ° ΠΏΠΎΡΡΠΎΡΠ½Π΅Π½ ΠΈ Π½Π΅ΠΏΡΠ΅ΡΡΡ Π²Π°Ρ ΠΈΠ·Π²ΠΎΡ Π½Π° Π±ΠΎΠ³Π°ΡΡΡΠ²ΠΎ. Π‘Π»Π΅Π΄ΠΎΠ²Π°ΡΠ΅Π»Π½ΠΎ Π²ΡΠ΅ΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ, ΠΊΠ°ΠΊΡΠΎ ΠΈ Π²ΡΡΠΊΠΎ ΠΆΠΈΠ²ΠΎ ΡΡΡΠ΅ΡΡΠ²ΠΎ, Π΅ ΡΠ΅Π½Π΅Π½ ΡΠ°ΠΌ ΠΏΠΎ ΡΠ΅Π±Π΅ ΡΠΈ ΠΈ Π΄ΠΎΡΡΠΎΠ΅Π½ Π·Π° Π·Π°ΡΠΈΡΠ° ΠΈ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΡΠ΅ΠΏΠ°.
La naciaj registaroj emas konsideri la grandan diversecon de lingvoj en la mondo kiel baron al komunikado kaj evoluigo. Por la esperanto-komunumo, tamen, la lingva diverseco estas konstanta kaj nemalhavebla fonto de riΔeco. Sekve, Δiu lingvo, kiel Δiu vivaΔ΅ospecio, estas valora jam pro si mem kaj inda je protektado kaj subtenado.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ ΠΏΠΎΠ»ΠΈΡΠΈΠΊΠ°ΡΠ° Π½Π° ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ ΡΠ°Π·Π²ΠΈΡΠΈΠ΅, Π°ΠΊΠΎ Π½Π΅ ΡΠ΅ ΠΎΡΠ½ΠΎΠ²Π°Π²Π° Π½Π° ΡΠ²Π°ΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ ΠΈ ΠΏΠΎΠ΄ΠΊΡΠ΅ΠΏΠ° Π½Π° Π²ΡΠΈΡΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ, ΠΎΡΡΠΆΠ΄Π° Π½Π° ΠΎΡΠΌΠΈΡΠ°Π½Π΅ ΠΏΠΎΠ²Π΅ΡΠ΅ΡΠΎ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ Π² ΡΠ²Π΅ΡΠ°. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²ΠΎ ΡΠ°Π·Π½ΠΎΠΎΠ±ΡΠ°Π·ΠΈΠ΅.
Ni asertas, ke la politiko de komunikado kaj evoluigo, se Δi ne estas bazita sur respekto al kaj subteno de Δiuj lingvoj, kondamnas al formorto la plimulton de la lingvoj de la mondo. Ni estas movado por lingva diverseco.
7. Π§ΠΎΠ²Π΅ΡΠΊΠ° Π΅ΠΌΠ°Π½ΡΠΈΠΏΠ°ΡΠΈΡ
7. Homa emancipiΔo
ΠΡΠ΅ΠΊΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊ ΠΎΡΠ²ΠΎΠ±ΠΎΠΆΠ΄Π°Π²Π° ΠΈ ΠΎΠ³ΡΠ°Π½ΠΈΡΠ°Π²Π° Π³ΠΎΠ²ΠΎΡΠ΅ΡΠΈΡΠ΅ Π³ΠΎ, ΠΊΠ°ΡΠΎ ΠΈΠΌ Π΄Π°Π²Π° Π²ΡΠ·ΠΌΠΎΠΆΠ½ΠΎΡΡ Π΄Π° ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Ρ ΠΏΠΎΠΌΠ΅ΠΆΠ΄Ρ ΡΠΈ, Π½ΠΎ ΠΈΠΌ ΠΏΡΠ΅ΡΠΈ Π΄Π° ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Ρ Ρ Π΄ΡΡΠ³ΠΈ. ΠΠ°ΠΌΠΈΡΠ»Π΅Π½ ΠΊΠ°ΡΠΎ ΡΠ½ΠΈΠ²Π΅ΡΡΠ°Π»Π½ΠΎ ΡΡΠ΅Π΄ΡΡΠ²ΠΎ Π·Π° ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅, ΠΡΠΏΠ΅ΡΠ°Π½ΡΠΎ Π΅ Π΅Π΄ΠΈΠ½ ΠΎΡ Π³ΠΎΠ»Π΅ΠΌΠΈΡΠ΅ Π΄Π΅ΠΉΡΡΠ²Π°ΡΠΈ ΠΏΡΠΎΠ΅ΠΊΡΠΈ Π·Π° ΡΠΎΠ²Π΅ΡΠΊΠ° Π΅ΠΌΠ°Π½ΡΠΈΠΏΠ°ΡΠΈΡ β ΠΏΡΠΎΠ΅ΠΊΡ, Π΄Π°Π²Π°Ρ Π²ΡΠ·ΠΌΠΎΠΆΠ½ΠΎΡΡ Π½Π° Π²ΡΠ΅ΠΊΠΈ ΡΠΎΠ²Π΅ΠΊ Π΄Π° ΡΡΠ°ΡΡΠ²Π° ΠΊΠ°ΡΠΎ ΠΈΠ½Π΄ΠΈΠ²ΠΈΠ΄ Π² ΡΠΎΠ²Π΅ΡΠΊΠ°ΡΠ° ΠΎΠ±ΡΠ½ΠΎΡΡ, ΡΡΡ Π·Π΄ΡΠ°Π²ΠΈ ΠΊΠΎΡΠ΅Π½ΠΈ Π² ΡΠ²ΠΎΡΡΠ° ΠΌΠ΅ΡΡΠ½Π° ΠΊΡΠ»ΡΡΡΠ½Π° ΠΈ Π΅Π·ΠΈΠΊΠΎΠ²Π° ΠΈΠ΄Π΅Π½ΡΠΈΡΠ½ΠΎΡΡ, Π½ΠΎ Π½Π΅ΠΎΠ³ΡΠ°Π½ΠΈΡΠ°Π²Π°Π½ ΠΎΡ ΡΡΡ .
Δiu lingvo liberigas kaj malliberigas siajn anojn, donante al ili la povon komuniki inter si, barante la komunikadon kun aliaj. Planita kiel universala komunikilo, esperanto estas unu el la grandaj funkciantaj projektoj de la homa emancipiΔo β projekto por ebligi al Δiu homo partopreni kiel individuo en la homa komunumo, kun firmaj radikoj Δe sia loka kultura kaj lingva identeco, sed ne limigite de ili.
ΠΠΈΠ΅ ΡΠ²ΡΡΠ΄ΠΈΠΌ, ΡΠ΅ ΠΈΠ·ΠΊΠ»ΡΡΠΈΡΠ΅Π»Π½ΠΎΡΠΎ ΠΈΠ·ΠΏΠΎΠ»Π·Π²Π°Π½Π΅ Π½Π° Π½Π°ΡΠΈΠΎΠ½Π°Π»Π½ΠΈ Π΅Π·ΠΈΡΠΈ Π½Π΅ΠΈΠ·Π±Π΅ΠΆΠ½ΠΎ ΠΏΠΎΡΡΠ°Π²Ρ ΠΏΡΠ΅Π³ΡΠ°Π΄ΠΈ Π·Π° ΡΠ²ΠΎΠ±ΠΎΠ΄Π°ΡΠ° Π½Π° ΡΠ΅Π±Π΅ΠΈΠ·ΡΠ°Π·ΡΠ²Π°Π½Π΅, ΠΎΠ±ΡΡΠ²Π°Π½Π΅ ΠΈ ΡΠ΄ΡΡΠΆΠ°Π²Π°Π½Π΅. ΠΠΈΠ΅ ΡΠΌΠ΅ Π΄Π²ΠΈΠΆΠ΅Π½ΠΈΠ΅ Π·Π° ΡΠΎΠ²Π΅ΡΠΊΠ° Π΅ΠΌΠ°Π½ΡΠΈΠΏΠ°ΡΠΈΡ.
Ni asertas, ke la ekskluziva uzado de naciaj lingvoj neeviteble starigas barojn al la liberecoj de sinesprimado, komunikado kaj asociiΔo. Ni estas movado por la homa emancipiΔo.
Prago, jul. 1996
Prago, jul. 1996
Π ΡΠΊΠ»Π°ΠΌΠ°